V marci našich prvákov a druhákov navštívila Monika Sobeková. Predstavila nám svoju knihu Čarovná cesta. Stretnutie s ňou deti veľmi bavilo. Prečítala im úryvok z knihy. Počas celej prechádzky Čarovnou cestou deti zaujala rôznymi aktivitami. Na záver sa zahrali Dúhovku. Deti mali zo stretnutia veľkú radosť, lebo sa presvedčili, že je v poriadku správať sa slušne, mať sa rád, pociťovať hnev, no všetko má svoje hranice. Deti kniha zaujala aj preto, lebo je písaná iným štýlom ako väčšina detských kníh. V knihe Čarovná cesta si nájdu svoje aj dospelí, ktorí už častokrát zabudli čo je to empatia. Deti zo stretnutia odchádzali s pokojom a láskou v srdci. Z knihy čerpáme dodnes a pripomíname si, ako boli rôzne situácie riešené v knihe. Týmto chcem Monike veľmi pekne poďakovať, za veľký prínos našim deťom ❤️.

Mgr. Milada Koborová, učiteľka

Spoločné čítanie knihy „Čarovná cesta“ s deťmi na hodinách nám dávalo odpovede na mnohé otázky a možnosti riešenia každodenných, nielen školských, situácií. Prežívali a analyzovali sme správanie víly Amélie, vĺčika i ostatných postáv. Následné stretnutie v našej škole s pani Monikou Sobekovou bolo pre nás dopoludním plným empatie, srdečnej komunikácie, emocionálneho prežívania a zážitkov. Jednotlivé kapitoly knihy odporúčam aj ako náplň triednických hodín.

Mgr. Zdenka Práznovská, učiteľka

V prvom rade ešte raz veľmi pekne ďakujeme za hru DÚHOVKA. Nevedela som sa dočkať, kedy si ju s deťmi v triede zahrám. Priznávam, že som si neprečítala predtým všetky kartičky, tak som sem – tam musela improvizovať. Úlohy som prispôsobovala a vysvetľovala tak, aby ich pochopili aj 5-6 ročné deti. Najmä pri úlohách typu „Uhádni, čo cítim“ som si pomenovanie pocitov často zjednodušovala a skôr som ich vlastne situačne opisovala, pretože väčšina detí v tomto veku ani netuší, čo to je opovrhnutie, zúfalstvo atď. Teda niežeby to nepoznali, ale nevedia to takto presne pomenovať, nemajú tieto slová zatiaľ zahrnuté vo svojich slovníkoch. Pocity som im hrala ja aj s malou scénkou a oni opisovali situáciu. Na konci som však vždy tento pocit pomenovala a vysvetlila, to je vtedy keď... aby si vedeli priradiť ku pocitu jeho správne pomenovanie. Úlohy majú rôzny časový fond niektoré trvali pár minúť, iné nám zabrali oveľa dlhší čas a sú tam aj také, ktoré som dávala deťom, aby si vyskúšali doma. Na druhý deň sme sa potom o nich rozprávali. Samotné deti táto hra veľmi zaujala, sami sa dožadovali, aby sme sa ku kartičkám vrátili. Niektoré deti by ich najradšej hrali celý deň, ale samozrejme sa našli aj takí pre ktorých bolo náročné udržať pozornosť, stíšiť sa, ponoriť do svojho vnútra a rozprávať o svojich pocitoch. Musela som preto starostlivo uvážiť koľko času im budeme venovať. Žiadne z detí som do hry nenútila a vlastne ani nemotivovala, čo je tiež taká malá forma manipulácieJ. Raz sme to vyskúšali a kto chcel, tak sa pridal, kto nechcel, tak si kreslil alebo sa v tichosti hral. Nakoniec sa však zapojili do hry aj tie deti, ktoré sa jej spočiatku vyhýbali. Myslím si, že v tomto veku dosť záleží aj na zanietení samotnej učiteľky a mňa veru táto hra bavila, pretože rozvíja presne tie hodnoty, ktoré sú podľa mňa v živote najdôležitejšie. Čo sa týka obsahu kartičiek, moje deti najviac zaujali hry spojené s relaxáciou a následným tvorením a tiež hry v ktorých mali tvoriť zo slov príbehy. Niektoré hry, najmä pod heslom „Choď von“ som si odložila na neskôr, keďže sa nám nedali uskutočniť. Ale vieme o nich a s radosťou si ich tiež zahráme. Hra DÚHOVKA je urobená naozaj multifunkčne, každá veková skupina detí si v tom niečo nájde a nezaškodí, ak si ju spolu s deťmi zahrajú aj dospelí a trošku potrasú svojím hodnotovým rebríčkom. Je vhodná nielen do škôl a škôlok, ale aj do rodiny, dokonca by som povedala, že s menším počtom hráčov to pôjde ľahšie, jasnejšie a najmä rýchlejšie. Moje deti sa vždy radi ku všetkému vyjadrujú a to som ich mala niekedy v skupine aj 20. Samozrejme som im všetkým chcela dať priestor a tak aj tá najjednoduchšia hra nám zabrala oveľa viac času. Sú tam hry jednoduché aj zložitejšie, zábavné, ale aj také, ktoré môžu vyplaviť na povrch naše malé „smútky“. Ale nebojte, vždy je tam krátky návod čo s nimi. Do väčšiny hier som sa zapájala aj ja, hlavne preto, aby som ich naviedla na želaný smer, alebo preto aby som ich povzbudila. Kartičiek s úlohami je naozaj veľa a komu sa ich nechce prispôsobovať veku detí, vie si z nich povyberať také o ktorých si myslí, že sú vhodné. Ale myslím si, že by to bola škoda. Aj 5-6 ročné deti, ktoré sa pripravujú na ďalší stupeň vzdelávania vedia splniť danú úlohu, ak im ju primerane vysvetlíte. Získajú tak nové skúsenosti, iný pohľad... Páči sa mi ako jemne, nenásilne vedú tieto kartičky, cez empatiu a spoluprácu, deti k lepšiemu pochopeniu seba, svojich vzťahov s inými i k pochopeniu sveta navôkol. Niektoré úlohy dávajú vzácne návody na upokojenie tela i mysle, sprítomnenie či zvládnutie nežiadúcich pocitov. Pre nás učiteľov môžu byť vzácnym diagnostickým nástrojom, pomocou ktorého vieme ďalej smerovať rozvoj detí tak, aby sa z nich vyrástli empatické, samostatné a emocionálne vyrovnané bytosti s hlboko zakorenenou láskou a úctou k životu. Predškolský vek je vzácne obdobie života človeka, všetko čo zažijete, precítite sa hlboko vrýva do vašej osobnosti a formuje vás, preto som presvedčená, že hra DÚHOVKA má svoje miesto i v materských školách a v rodinách s deťmi vo veku, kedy už budú ochotné sa s vami „hrať“.

Jankaučiteľka MŠ

Napriek tomu, že „Dúhovka“ je označená za rodinnú hru, musím priznať, že ako učiteľka som si pri čítaní úloh okamžite predstavovala, ako jednotlivé aktivity nadchnú aj mojich žiakov. Cieľom hry je spojiť, zoceliť rodinku, môže však prekrásne poukázať aj na to, aká dôležitá je súdržnosť a empatia v prostredí triedy. Verím, že práve pri hraní tejto hry, sa u detí môže posilniť pocit bezpečia a prijatia v kolektíve, aby sa začali cítiť aj vo svojej triede ako doma. Na druhej strane sa vďaka rozhovorom, ktoré prirodzene plynú z každej ilustrovanej kartičky, môžu žiaci dozvedieť o rôznorodosti každej rodinky, dokonca sa môžu navzájom inšpirovať. Myslím, že je dôležité učiť deti pozerať sa na svet srdcom.

Mgr. Linda Lilková, učiteľka

"Kartičky Dúhovka sme začali využívať v treťom ročníku na rannom kruhu. zatial máme za sebou len pár hodín, ale žiaci sa už vopred pýtajú, kedy budeme s kartičkami pracovať. Aktivity sú im veľmi blízke, pomáhajú im lepšie pochopiť svoje okolie, utužujú si pomocou nich svoje priateľstvá, dozvedajú sa viac o sebe. Tešia sa hlavne na kresliace úlohy, kedy do práce môžu zapojiť aj svoju kreativitu. Výzvové kartičky im dávajú viac zabrať. Pomocou nich sa učia spolupracovať. Oceňujem veľmi dobrý nápad autorky na vytvorenie taktýchto kartičiek.

Mgr. Ľubia Holičková, triedna učiteľka, ZS J.A.Komenského Sereď

"S Dúhovkou pracujem na každej etickej výchove odkedy ju máme. Úlohy, ktoré sú jej obsahom jednak ladia s plánmi etickej výchovy, no sú veľkou pomôckou k otvoreniu tém iným hravejším spôsobom ako na aký boli deti v našej škole zvyknuté. Vidím, že sa viac zamýšľajú nad témami, o to viac, keď to berú ako hru a radosť zo svojho osobného zdieľania. Je naozaj prínosom a Dúhovka by podľa môjho názoru namala chýbať na žiadnej škole."

Mgr. Silvia Zelinová, učiteľka etickej výchovy, ZŠ Lok

"Ďakujeme za obohatenie hodín etiky. Dúhovku som zaradila do mojich hodín a deti boli nadšené. zapájali sa do aktivít, bolo to pre ne niečo nové. Komunikovať sa snažili aj deti, ktoré mali dovtedy problém otvoiť sa pred ostatnými. Tešia sa na hodiny etiky a pýtajú si kartičky Dúhovky."

Mgr. Sylvia Pršková, učiteľka etickej výchovy

Čarovná cesta je nádherná knižka. Vďaka nej som ťa vlastne spoznala. Tak veľmi som si ju nechcela kúpiť, lebo mam kníh na mraky a ona mi vyskakovala stále odniekiaľ. Tak som začala byť zvedavá, klikla som si na ukážku a hneď som spoznala majstra v narábaní so slovami. Krásny a poučný príbeh. Milujem ho ja aj všetky deti, ktoré sprevádzam. Vždy je v spálni úžasné ticho ako počúvajú. Teším sa keď ho zase vytiahnem a budem čítať ďalšej triede❤️. Čo sa týka toho rozprávania detičiek, áno je to veľmi zle. Toľko veľa deti nám nejde do ZŠ práve pre ich výrazné rečové vady. Toľko 3 ročných deti, ktoré takmer vôbec nerozprávaju alebo im vôbec nerozumieme. Naša pohodlnosť a slepota nás dobiehajú. Dieťa potrebuje rečový vzor, rozprávať sa, pozorovať dospeláka napríklad pri čítaní rozpravok. Hry v tele ani rozprávky v TV toto nenahradia....nepomôžu dieťaťu v ničom. Práve naopak. Nebudem to rozpisovať, kto chce, vie si dohliadať prednášky neurológov a vplyve týchto vymožeností na vývin mozgu dieťaťa.

Jankaučiteľka v MŠ