Klameme naše deti a ony klamú nás

Príbeh z večera:  Išla som si s našou trojročnou dcérkou Hankou umyť zúbky. Vidím, že v kúpeľni sa na zemi povaľuje celý odmotaný toaletný papier. Hneď viem, koho je to robota, je to predsa také zábavné sledovať, ako sa točííííí :-).

Priznaj sa kto to bol?

Priznám sa však, že mňa už to po toľkých namotávačkách nebaví a vravím Haničke: „Hanka, nevieš náhodou kto ten papier odmotal a nechal na zemi?“ Krúti hlavou, že nevie a po chvíľke s úplne pokojným výrazom v tvári vraví: „To babka!“. „Isto?“, pýtam sa jej neveriacky. „To dedko!“, zrazu zmení, no stále to hovorí veľmi presvedčivo. „Naozaj?“, pýtam sa znova. „To krstná!“, hovorí nakoniec :-).

„A nebola si to náhodou ty?“, pýtam sa jej. „Vieš, že keď budeš klamať, narastú ti rožky ako Danke,“ hovorím s vážnou tvárou a zdvihnutým prstom. Vygúli na mňa obrovské očiská, uteká k rozmotanému toaletnému papieru a vystrašene a presvedčivo vraví: „Idem ho hneď namontovať naspäť mami.“ Naozaj sa zdvíha a motá papier naspäť na rulku, lebo sa bojí, aby jej nenarástli rožky.

Strachom tlačíme deti do kúta

Večer sme si ľahli do postieľky, uspávala som ju a držala v náručí. Popri tom sme sa aj pomodlili, aby nás anjeli ochraňovali a poďakovali sme za celý deň a za všetko, čo sme prežili. Večer vždy debatíme o tom, čo sme zažili, čo sa nám páčilo a čo nie, čo sme zistili a naučili sa. Zrazu mi s vážnym výrazom v tvári povie: „Mami, ja nechcem, aby mi narástli rožky ako Danke.“

„Neboj sa Hanička, nenarastú. Ale viac už neklam. V skutočnosti človeku rožky nemôžu narásť. Hovorí sa to len „akože“. Keď odmotáš papier a necháš ho na zemi a ja sa ťa spýtam, kto to spravil, povedz mi: mami, to som bola ja a idem ho namotať naspäť. Dobre?“ Kýve hlavou, že rozumie. Je spokojná, trošku sa usmeje a s pokojom, že jej rožky nemôžu narásť zaspáva.

Deti nám klamú lebo my ich klameme tiež

Ja ale spokojná nie som. Dochádza mi čo som urobila. Za klamstvo som ju vytrestala ďalším klamstvom. Povedala som jej, že jej narastú rožky a to predsa nie je pravda :-(.

Ako môžem chcieť od nej, aby mi neklamala, keď ju klamem ja sama a dokonca jej tým klamstvom naháňam strach?

Prečo deťom proste nepovieme, že klamať sa nesmie? Lebo si myslíme, že to nebude mať žiaden účinok. To nemá takú silu. Ale to, že jej narastú rožky už nejakú silu má. Klamstvom my sami vytvárame v deťoch strach a sami od nich očakávame, že klamať nebudú. Je to hlúpe. Nezatvárajme pred tým oči!

Aj my sa bojíme

Strach je nám tak strašne blízky. Bojíme sa budúcnosti, bojíme sa zmeny, bojíme sa, že sa niečo stane, bojíme sa, že sa niečo nestane….. Bol nám vštepovaný od detstva a rovnako to prenášame aj na naše deti. No, ak chceme, aby oni boli iné, nerobme to! Ak zmeníme seba, budú aj oni iné.

Ak ste aj vy plní strachu, prečítajte si môj eBook zdarma Zbavte sa svojich strachov, ktorý vám pomôže sa od nich oslobodiť.

Pokúsme sa zmeniť

Prichádza jar, nové obdobie, skúsme sa aj my pokúsiť o malý prevrat v našom živote. Skúsme sa prestať báť. Dávajme si pozor na slová, ktoré hovoríme naším deťom. Buďme bdelí. Nie je to ľahké, viem to z vlastnej skúsenosti, ale je to výzva. Nevštepujme do detí strach. Pretože z nich vyrastie taká istá ustráchaná generácia ako z nás! Strach im zlomí krídla a zabráni v rozlete.

Prijmite túto moju výzvu a sledujte svoje slová! Rodičia, sledujte čo hovoríte svojím deťom. Neklamete im? Nezaháňate ich do kúta strachu tak, ako ste boli vy sami zaháňaní?

Skúste to. Ak sa zmení čo len jeden z vás svet bude lepší. Už to zrazu nebude ten starý svet plný strachu, bude to nový svet, ktorý bude mať o jedného vystrašeného človeka menej. Bude to láskavý svet, v ktorom bude viac priestoru pre SLNKO.

Aj o tomto je naša knižka Láskavá cesta k detskej duši – kniha o vedomom počatí, o vedomom a láskavom rodičovstve, ktorá mení životy rodín.

Foto: canva.com