Radšej byť „iná“ ako rezignovane ísť s davom

Tento článok je z môjho blogu Žime šťastne z roku 2016. Zobrazuje jednu časť z mojej cesty, preto mi nedá neuviesť ho tu.

Plánujem vydať knihu. Pracujem na nej už viac rokov, vlastne odvtedy, čo som začala žiť trochu inak. Ako som hľadala cestu k sebe samej cez meditácie, začala som si ich zapisovať, a aby som ich mala zdokumentované čo najreálnejšie, ku textu som vždy pridala aj obrázok. Jednoducho som k nim nakreslila, to čo som v nich videla svojimi očami. Mesiace a aj roky plynuli, ja som sa menila, rôzne životné situácie pribúdali – niektoré ľahšie, iné ťažšie, učila som sa, zažívala som život a snažila som sa žiť viac vedome alebo na tom aspoň pracovať. Vždy bolo čo riešiť, vždy som sa niečomu priučila, výzvy, na ktorých som podrástla, či prekážky, ktoré sa mi niekedy podarilo zdolať a niekedy nie, strachy, ktoré som prekonala, ale aj také, ktoré som nezvládla a hlavne pravdy a dôvody, ktoré som konečne pochopila. Tak sa mi za tých pár rokov nazbieralo materiálu vrátane kresieb z meditácií na 150 stranovú knihu. Teraz si možno niektorí z vás povedia, že to už si tu naozaj môže vydať knihu hocikto. Presne tak 🙂 a to je dobre!

Už dávno som vedela jej názov aj to, prečo ju mám vydať a ako bude vyzerať. No stále niečo malé vo mne vravelo: „Neblázni, veď ako to bude vyzerať, keď sa podpíšeš pod niečo takéto?“
Vnútorné obavy, že nepôjdem s davom a pochybnosti o sebe samej ma istý čas brzdili, no aj toto obdobie bolo na niečo dobré. Čas plynul a moje tiene mi stále chodili za chrbtom a vynárali sa práve vtedy, keď som to najmenej potrebovala. No prvého marca som sa zobudila a vedela som, že kniha jednoducho musí uzrieť svetlo sveta, aj keď len s minimálnym nákladom, pretože farebné ilustrácie zážitkov z meditácií ju dosť predražili. Zrazu sa niečo zlomilo a všetky strachy som prestala riešiť. Presne ako píše Zuzka Koščová:

„Pokiaľ ide o nezvyčajnú prácu, o nekonvenčný životný štýl, o rozhodnutia a túžby iné než má väčšina… opakujeme si dookola: “Veď všetci tak žijú. Nie je to tak zlé…. Budem žiť tak ako ostatní…..”

No ja naozaj nechcem prežiť svoj život tak, že len preto, aby som nevytŕčala z davu sa nebudem venovať veciam, ktoré ma napĺňajú a robia šťastnou. Mám už dosť rokov na to, aby som zobrala na svoje plecia všetky dôsledky svojho konania. Ak chcú tak žiť druhí, nech sa páči.

Áno, to obdobie vnútorných pochybností o sebe samej bolo naozaj na niečo dobré. Všetko má svoj čas a tak aj teraz dozrel ten môj. Nič netreba urýchľovať a všetko príde vtedy, kedy má. Mne to trvalo asi päť rokov, kým som pochopila, že bojí sa iba môj rozum, nie moje srdce. Rozum nechcel, aby som bola „iná“, ale ďakujem pekne, ja budem veľmi rada „iná“ ak to znamená, žiť podľa seba a robiť veci, ktoré ma robia šťastnou. Ako vraví zakladateľka stránky dorotagreta.com (naďabila som na ňu cez mamapracuje.sk):

„Život je príliš krátky na to robiť veci, ktoré by sa mali, alebo od vás niekto očakáva namiesto toho, aby sme robili niečo, čo nás baví a robí nás šťastnými!“

Viem, že je to tisíckrát vypovedaná pravda, no až keď sa rozhodnete spraviť ten krok žiť šťastnejšie a robiť veci inak ako ostatní, nastane vo vašom živote obrovský zlom a až vtedy pocítite skutočnú silu týchto slov! Nechcem sa raz ráno zobudiť ako rezignovaná šesťdesiatnička, ktorú nebaví ráno vstávať z postele alebo ešte horšie rezignovaná a unavená štyridsiatnička, ktorá neznáša svoju prácu a žije ubehaný život, len nevie, za čím sa toľko naháňa. Chcem žiť, tu, teraz a plnými dúškami, chcem ŽIŤ ŠŤASTNE and FOLLOW MY DREAMS 🙂