Rodové zranenia odovzdávame aj naším deťom. Čo s tým môžeme robiť?

Ako hovorí Gábor Maté – rodičovstvo nie je úloha, je to jeden z našich najdôležitejších vzťahov. Najväčší dar, ktorý môžeme našim deťom dať, je ich vlastné šťastie. Budú šťastné, ak budeme šťastní aj my rodičia. My tvoríme korene, z ktorých ich strom života vyrastá. No ako žiť svoj život šťastne a spokojne, ak nás ovládajú nevedomé vzorce hlboko uložené, kdesi v našej hlave. Ako žiť naplnene, ak my sami sme to doteraz nezažili? Vždy vravím, cesta k detskej duši, je vlastne cestou k sebe samému. Ak chceme, aby životy našich detí boli ako silné a zdravé stromy, potom musia vyrastať zo zdravých a silných koreňov.

Bunky majú pamäť a traumy sa prenášajú z pokolenia na pokolenie

Vedecké výskumy dnes dokazujú, že bunky majú pamäť. Keď v živote zažívame stresové a traumatické udalosti, naše bunky na to ihneď reagujú a menia sa, pretože v týchto prípadoch sa mení nielen vylučovanie hormónov, ale aj metabolizmus organizmu. Takto „pozmenené“ časti nášho tela – napríklad vajíčka a spermie sa potom podieľajú na vzniku potomstva, ktoré však v sebe nesie zážitky svojich predkov. 

Spomienky, zážitky, radosti, ale aj bolesti, traumy a zranenia, nesplnené sny sú hlboko zapísané za tie stáročia v našich bunkách. Touto tematikou sa zaoberajú viacerí odborníci – psychoterapeuti a epigenetici ako Bert Hellinger, Bruce Lipton, Alexander Loyd, Thomas R. Verny či Mark Wolyn. Zranenia sa odovzdávajú  z pokolenia na pokolenie, ibaže o tom netušíme. Fungujú v našom podvedomí a vďaka nim sa chováme určitým spôsobom a regujeme. Možno naša mama nenávidela ostatné ženy, možno bola naša babka až príliš submisívna voči svojmu mužovi, možno bola naša teta zneužívaná a prababka zase alkoholička. Áno, z každej z nich máme kúsoček v sebe. Skúsme sa nad tým zamyslieť, aké boli ženy v našom rode? A čo z nich máme aj my? Aj vďaka ich pochopeniu spoznáme kúsky skladačky, z ktorej sme stvorení.

Viete, ak máte opakujúce sa problémy vo vzťahoch, opakujúce sa choroby, ak sa cítite stratení, nenaplnení, ak sa vám dejú tragické udalosti, nie vždy za tým stoja ľudia z vášho okolia, alebo vaša rodinu, často sa to zvaľuje na zlú výchovu. No práve za takými problémami môže stáť rodové zranenie.

A tak to bolo aj u mňa. Chronicky opakujúce sa zápaly močových ciest, prasknuté slepé črevo, odpor ku slovu mágia. Zdanlivo nesúvisiace veci sa zrazu spolu prepojili. Už v roku 2012 som sa pustila do spoznávania mojej rodovej línie a minulý rok to vyvrcholilo. Otvorili sa mi také zážitky a traumy, ktoré ženy v mojom rode zažívali. Musela som to dať na papier, pretože vďaka tomu som zažívala doslova transformačné uvedomenia. A tak vznikla moja nová knižka Tajomstvo môjho rodu. Je to hlboko osobná a intímna kniha, napriek tomu som vedela, že musí ten text uzrieť svetlo sveta, aby aj ostatným osvetlila cestu, ktorou sa môžu vybrať. Nájdete ju aj tu na mojom blogu. Čistenie rodovej línie nám prináša slobodu a úľavu. Konečne som pochopila, čo sa v mojom rode dialo a prečo. Prečo boli ženy také zranené a muži takí ľahostajní a niekedy aj násilní.

Rod, to sú naše korene, z ktorých vyrastáme. Tvoria základ nášho sveta, našej životnej skladačky. Ak budú zdravé a silné, bude taký aj náš život. Ak spoznáme a pochopíme svojich predkov a ich životy, potom pochopíme kým vlastne sme a to nám dovolí rozprestrieť krídla a vzlietnuť v ústrety radosti a šťastiu.

Až keď som sa vžila do ich role, pochopila som, že robili všetko preto, aby dokázali žiť, aby prežili. Je to najsilnejšia ľudská túžba. A toto uvedomienie mi otvorilo oči. Porozumela som tomu, že muži zraňovali svoje ženy, pretože oni sami boli zranení. Vychovávali ich matky, ktorých srdcia boli plné traum, potlačených, nepriznaných, zadupaných až na dno ľudskej duše.

Na mamách a ich pocitoch záleží

Dnes tu sedím a rozmýšľam nad tým, čo všetko z toho, čo ženy v mojom rode zažili, čo spracovali, čo potlačili sa prenieslo aj do mojich buniek a v konečnom dôsledku sa dotkne aj našej dcéry. Väčšinu z tých zranení sa premenilo do nevedomých vzorcov v mojom živote, ktoré však už dnes viem identifikovať a následne aj s nimi pracovať.

My mamy sme vlastne nositeľkami šťastia našich detí. Odovzdávame im aj spolu s našimi mužmi nielen dedičstvo predkov, ktoré je uložené v našich bunkách, ale aj im pomáhame vďaka láskyplnému tehotenstvu vystavať aj pevné základy pre život. Dnes už dávno výskumy potvrdili, ako naše deti extrémne ovplyvňuje pobyt v brušku. Cez silné napojenie na matku vnímajú nielen všetky jej radosti, ale aj starosti. Nie nadarmo hovorili staré múdre národy, že tehotná žena by sa mala pozerať len na krásne veci a mala by byť uchránená všetkého stresu. Predstavte si, že sa celé tehotenstvo bojíte napríklad vojny, bojíte sa o svoju a budúceho dieťatka bezpečnosť. Alebo sa obávate, či sa nenarodí postihnuté, pretože vám lekár povie, že je tam istá pravdepodobnosť. Ak sa tieto pocity a strachy dostanú do dieťaťa, s akými predispozíciami príde na svet.

Ako sa stať rodičom, ktorý rodové zranenia na svoje deti neprenáša?

Ako sa stať rodičom, ktorý vychová šťastné deti?

Ako sa stať rodičom, ktorý rodové zranenia na svoje deti neprenáša? Ako vyčistiť a uzdraviť svoju rodovú líniu? Ťažká otázka, ale existuje na ňu krásna odpoveď. Ak traumy uložené vo vedomí nášho rodu spoznáme a pochopíme, dokážeme ich uzdraviť. Už len ich uvedomenie si, spustí v nás transformáciu. A aj vďaka nej sa dokážeme zmeniť a vystúpiť zo zničujúcich podvedomých vzorcov a neposúvať ich našim deťom ďalej.

Ak cítiš, že toto je téma, ktorá s tebou súvisí, že potrebuješ vyliečiť staré zranenia, aby si sa dokázala oslobodiť, potom ťa cestou môžu previesť aj rodové karty Cesta lásky k svojmu rodu. Je to 5 kariet, ktoré symbolizujú päť krokov, ktoré musíme na ceste k uzdraveniu prísť. Zároveň je k nim aj podporné online sprevádzanie.

Oslobodzujem ťa dcéra moja

Keď som zranenia v nšom rode pochopila a prijala, rozhodla som sa staré vzorce neodozdávať ďalej mojim deťom. Túžila som ich zastaviť a nechať priestor, aby mohli vzniknúť nové, výživnejšie, radostnejšie.

Pre naše dieťa som napísala toto vyznanie. Inšpiroval ma k tomu jeden starý aztécky text, ale výrazne som ho pozmenila:

Oslobodzujem ťa dcéra moja od mojich snov, čím som chcela a nebola som.

Oslobodzujem ťa dcéra moja od všetkých mojich túžob, čo som chcela mať a nemala som.

Oslobodzujem ťa dcéra moja od všetkých mojich očakávaní, ktoré si mala napĺňať a prijať, lebo to nie si ty ale ja.

Oslobodzujem ťa dcéra moja od mojich strachov, ale aj obmedzení, ktoré zraňovali nielen moju dušu, ale neskôr aj teba.

Dávam ti silu, ktorú som získala zo svojho rodu a od svojej mamy.
Odteraz bude každý tvoj krok iba TVOJ.

Dávam ti však aj sľub, že tu vždy budem pre teba a držať ti stranu, keď to budeš potrebovať.

Nech ti moja stopa slúži ako dobrý sprievodca, ale nech ti nikdy nevnucuje, aká by si mala byť.

Nech sa bolesť zapísaná v našich lonách stane len minulou súčasťou našich životov, ako spomienka, ktorá už nezraňuje, len posilňuje. 

Starý svet nemal slobodu rád a postupne zomiera, rozpadá sa na tisíc kúskov. No nový svet, ktorý s láskou tvoríme si slobodu cení.

Buď slobodná dcéra moja aj celý náš rod. Aj vďaka jeho bolesti si dnes na svete a môžem ťa objať.
Je načase prestať si odovzdávať zranenia a traumy, dosť bolo bolesti. Poučme sa s minulosti a s láskou sa posuňme vpred. Pokúsme sa ich si ZVEDOMIŤ, POCHOPIŤ a PRIJAŤ.

Aj rodové zranenia môžu byť darom

Moja kniha Tajomstvo môjho rodu je tou najosobnejšou zo všetkých mojich kníh. Cesta spoznávania a čistenia rodovej línie bola hlboko mystická  a transformačná. Na povrch sa postupne vyplavovali staré rodinné traumy, ale aj potláčané dary, nenaplnené vzťahy a hlboké zranenia.

Ženské lono, ženské srdce bolo toľké stáročia zraňované a podmaňované. Žili sme vo vzťahoch, kedy bola žena majetkom muža a iba nástroj na prácu, staranie sa o domácnosť a rodenie detí. Naučili sme sa však prispôsobiť, pretože žena je od prírody dokonale prispôsobivá bytosť. Keď je treba, urobí všetko na svete, dokonca sa vzdá aj svojho ženstva, aby prežila v mužskom svete nastavenom na výkon a tvrdosť. Keď je treba zabudne na svoju tajomnosť, na svoju hĺbku, na svoju nehu, na svoju cyklickosť, na svoje dary.

Napriek tomu, že to bolo také zraňujúce, môžem byť dnes TU a TERAZ, môžem žiť krásny ŽIVOT. Takže to, čo sa na prvý pohľad zdalo ako trest, je vlastne DAR. Dar plný poznaní, ktorý mení vnímanie nášho sveta. Vďaka spoznaniu a uzdraveniu mojej rodovej línie, sa mi otvorili ďalšie dary, ktoré ma dnes robia obrovsky šťastnou.

Poviem vám, práca s mojím rodom bola ako šúpanie cibule, a to doslova. Každá šupka bola jednou vrstvou – strachu, bolesti, zranení, ale aj poznania a pochopenia sprevádzaná aj množstvom sĺz. Všetko malo svoj zmysel a vďaka spoznaniu žien v mojom rode, moje vnútorné Svetlo akoby začalo viac žiariť.

Spomínam si na jednu vízu z roku 2013. Keď zomreli moji starí rodičia, tak som sa raz pýtala Vesmíru čo teraz bude….a prišla mi tento obraz – dom po starých rodičoch (ich príbehu sa týka moja kniha Tajomstvo môjho rodu) sa premenil na zlatú ružu. Odtrhla som ju. Tá ruža sa v mojich rukách rozsypala na zlatý prášok. Pamätám si, ako som ho držala v dlani. Potom som ten prášok dala do zlatej škatuľky a odložila som ju.

Vtedy som to ešte nevedela. Ale dnes už tomu rozumiem. Poklad som si odložila na neskôr. Rodové zranenia sa pre mňa vlastne stali pokladom a ja som vďaka nim objavila časť svojich darov a odstránila bloky vo svojom živote. A možno nie len vo svojom.

Čo je najdôležitejšie –  vďaka práci s mojou rodovou líniou som sa zmenila ja, pretože som šťastnejšia a cítim sa, akoby som sa konečne spoznala. Aj vďaka tomu môžu naše deti vyrastať vo väčšej radosti a láske. 

Tak čo? Vydáte sa aj vy na cestu spoznávania svojho rodu? Možno si myslíte, že je to zbytočné, lebo väčšina z nich už nežije. Nie je to zbytočné, so svojimi predkami sa môžete stretávať v meditácii, v duchovnom spojení. V mojej knižke Tajomstvo môjho rodu sa dozviete, ako to prebiehalo u mňa.