Strach zo smrti nás možno naučí skutočne žiť

Veronika sa rozhodla zomrieť. Spomínam na krásnu knihu od Paola Coehla. Bola o dievčati, ktoré už nechcelo žiť. V liečebni jej povedali, že zomiera a ju to tak šokovalo, že si uvedomila, že v skutočnosti zomrieť nechce a začala si naplno užívať každý moment svojho života. Pochopila, aký je život nádherný…..až na konci pobytu sa dozvedela, že to bola iba terapia a žiadnu chorobu nemá 🙂

Aký je ten náš život?

Položili ste si niekedy túto otázku? Uvedomujete si jeho krásu a úžasnú silu?

Život na našej planéte sa deje cez nás. A čo s ním robíme my? Ako si ho vážime? Ako ho vlastne dokážeme žiť? Zamysleli ste sa niekedy nad tým? Robíme, hovoríme, žijeme v súlade s tým, po čom túžime? Uvedomujeme si čistotu vzduchu, ktorý dýchame? Venujeme dostatok svojej pozornosti sebe a svojim najbližším? Alebo svoj život trávime uspokojovaním potrieb tých druhých a napĺňaní ich očavkávaní?  Máme prácu, ktorú milujeme? Prispievame k blahu našej planéty?

Prichádza jedna skúška za druhou

Posledné dva roky prechádzame silnými skúškami. Dva roky života v strachu – o zdravie, o dostatok potravy, o blízkych….Robili ste si zásoby potravín? Báli ste sa chodiť medzi ľudí? Jedna etapa ešte ani nevychladla a už je tu ďalšia hrozba a ešte horšia ako predtým….Teraz sa ponárame do extrémneho strachu o život. Konfrontujeme sa so smrťou. Súcitíme, ale máme strach aj obavy.

Je to tak blízko. Doteraz sa nás vojny príliš netýkali a pritom stále boli, pravdepodobne aj oveľa krutejšie ako tá u našich susedov. No bolo to ďaleko, stačilo iba vypnúť televízor a strach pominul.

Život nám však každou jednou výzvou pripomína, že ho nežijeme tu a teraz. Że są príliš noríme v minulosti alebo sa trápime budúcnosťou a toto všetko zaberá náš potenciál.

Prečo sa vlastne bojíme smrti?

Zamysleli ste sa niekedy nad tým? Smrť je odvekou súčasťou našich životov. Bez smrti by nebolo nového života. Rastlina keď vyrastie najskôr musí dozrieť, pustí semienka a ona zomrie. Z nich potom vyrastie ďalší život. Rovnako je to aj s naším životom. No napriek tomu je smrť niečo, čo nechceme, niečo čo nás paralyzuje. Vojna, ktorá nám pripomína utrpenie, je tak blízko. A v našich bunkách sa otvárajú spomienky našich predkov.

Tak, ako niekoho na začiatku pandémie paralyzoval strach z hladu, vďaka čomu vykupoval potraviny a robil si veľké zásoby, tak dnes mnohych paralyzuje strach o život. Zvyčajne je to úplne nevedomé a my si neuvedomuje príčinu nášho konania. Pandémia sa valila na nás zo správ každý boží deň dva celé roky, teraz sa spustila lavína správ o vojne. A koľko našich starých/prastarých otcov bolo vo vojne? Koľko našich starých či prastarých mám zažilo to, že muži odišli preč, nevedeli čo bude a všetko zostalo na ich pleciach. Prečo nás ich zážitky ovplyvňujú? Pretože sú našou súčasťou. Naše bunky boli kedysi súčasťou ich tiel, ich buniek, z nich sme vzišli a ich spomienky, ale aj strachy, obavy a úzkosti zostali uložené v bunkovej pamäti.

Čo s tým? Keď si to uvedomíme akoby sme otvorili skrinku s tajmostvami. Akoby sme objavili skytú príčinu nášho strachu. Precíťte to najviac ako sa dá, pozrite sa na svoj rodostrom, pozrite sa, koho všetkého u vás postihol nejaký dôsledok vojny. Potom zatvorte oči a pokúste sa s tými ľuďmi spojiť, len si ich s láskou predstavte vo svojej mysli, objímte ich a poproste ich, aby ste to dokázali prekonať, aby vám pomohli. 

Odporúčam skvelú knižku Nezačalo to vami od Marka Wolynna, ktorá vám odhalí tajomstvo zdedeného strachu z predchádzajúcich generácií.

Ako to mám ja?

Aj keď som o tom doteraz nepísala mám obrovský súcit s ľuďmi na Ukrajine.  No tento článok nie je o tom, čo sa tam deje.  Je o niečom inom – je o nás – o tom, ako sa k tomuto strachu postavím ja – ako jedinec – ako človek. Čo s ním spravím? Ponorím sa do ňho alebo si uvedomím, že žijem tu a teraz – a tu a teraz nie je žiadna vojna. Tu a teraz som v bezpečí a budem konať podľa toho. Keby som totiž mala každý deň uvažovať nad tým, čo by bolo keby…..už by som bola v strachu dávno utopená. Veď moja úžasná myseľ dokáže vymyslieť také nespočetné množstvo negatívnych  a životaohrozujúcich scenárov. Ale ja sa doň nechcem ponoriť, pretože je to iba emócia, je to iba pocit. Skutočnosť je úplne iná – tu a teraz sedím na slnku a cítim jeho teplo. Práve som vypila kávu.

Prečo je také ťažké sa pozrieť smrti do očí? Lebo sa bojíme žiť. Lebo nežijeme. To, čo denne zažívame je skôr prežívanie ako žitie. Ráno vás vytrhne zo sna budík, umyjete sa, pustíte správy, pripravíte raňajky, ak máte deti, začína ranná nahnáňačka – raňajky, do školy, potom utekáte do práce, po ceste zase počúvate o tom, ako ste ohrození, prídete do práce, všetky debaty smerujú k jednému, pracujete, nestíhate, zase utekáte pre deti, potom domov, navariť večeru. Ani si možno nepamätáte, čo mali deti oblečené v škole. Možno ste si ani nevšimli, že prišli domov smutné. Možno ste si ani nevšimli, že celý deň svietilo slnko a vo vzduchu sa vznášala vôňa jarného vzduchu…….

Tlak rastie a čo vy?

Tlak sa zvyšuje, najskôr strach o zdravie, teraz strach o život a čo vy? Máte nejaký plán, čo s tým urobiť? Pomáhať tým, ktorí to potrebujú je dobrý nápad. Ale ja hovorím o vás – čo budete s tými pocitmi robiť vo svojom vnútri, vo svojej hlave?

Ja zostanem vo svojom vnútri. A tak často, ako sa dá si budem pripomínať, že to, ako to mám tu a teraz je, že som v bezpečí. To, čo máme vo svojom vnútri aj skutočne vyžarujeme. Nechcem žiť v minulosti, v tom, čo bolo, ani si vymýšľať scenár, čo bude. Zabudli sme žiť pre prítomnosť 🙂 Želala by som si, aby sme prestali bojovať a konečne posudzovať jednej druhého – že ty si dobrý a ty zlý. V skutočnosti aj ten najhorší učiteľ vás môže naučiť tú najlepšiu vec.

Želela by som si, aby sme viac začali žiť, tak skutočne. Tak, akoby tento náš deň bol ten posledný. Aby sme trávili viac času spolu a tešili sa z toho. Aby sme vnímali veci, akoby sme si ich naposledy chceli vryť do našej pamäte. Možno nás strach zo smrti naučí práve toto – SKUTOČNE ŽIŤ. Všetko je len o vedomej voľbe. 

Odporúčam knižku od Jana van Helsinga – Bojíte se smrti? Prináša rozhovor s anjelom transformácie. Viac o knižkách aj o vyššie spomínanej – Nezačalo to vami, ktoré nám pomáhajú na ceste duchovného rastu, nájdete vo FB skupine Knižnica poznania.

A s láskou tu na mesiac poskytujem moju meditáciu v mp3 Zbavte sa svojich strachov. Môžete si ju tentokrát stiahnuť zDARma 🙂

Ešte jeden tip na pozdvihnutie osobnej vibrácie, ak sa vám bude zdať, že ste kdesi úplne dolu – skúste robiť činnosti, ktoré vám prinášajú radosť – maľovanie, pobyt v záhrade, na slnku, tancovanie, spievanie. Čím viac radosti zažijete, tým bude vaša vibrácia vyššia a budete sa cítiť lepšie.

A čomu budem najradšej – keď mi napíšete vy, ako to vo svojom vnútri máte a čo vám pomáha.

S láskou

Monika