Dokáže škola pomôcť deťom žiť šťastnejšie?

Štatistiky sú hrozivé, medzi našimi deťmi rastie počet samovrážd, depresií, menia sa na bytosti skrolujúce po obrazovkách mobilov, či závislé od počítačových hier. Čím viac detí má poruchy správania, sú nepokojné, majú zhoršené výsledky v škole. Majú zábrany komunikovať, nechcú spolupracovať, nezáleží im na vzťahoch a nezaujíma ich životné prostredie. Ako naplniť naše školy deťmi, ktoré sú šťastnejšie? Kládli ste si niekedy takúto otázku? Ja áno 🙂

Deti sú obrazom našej spoločnosti

Viem, že to vyznieva desivo. No deti sú len obrazom našej spoločnosti. To, čo žijú v rodinách sa prelieva aj do škôl. A škola je miestom, kde sa deti učia vedomosti a nie je tam priestor na to, aby suplovala rodinu. Učiteľ nie je Boh, nedokáže zachrániť všetkých má toho aj tak na pleciach dosť. Možno aj toto znie vo vašej hlave. A je to tak. Máte pravdu. Rodina je základnou bunkou, miestom, kde dieťa nasáva základné životné vzorce. Ako hovorí epigenetik Bruce Lipton, až 90 % svojich životných vzorcov máme odpozeraných z najbližšej rodiny, problém je však v tom, že až dve tretiny z nich sú negatívne. Ak vidí dieťa svojich rodičov, že spolu nekomunikujú, ale sú zavesení na mobile. Ak so svojimi rodičmi ani nie je, lebo je každý večer dlho v škole, potom na krúžkoch a jeho rodičia ani neviedia čo prežilo, ako sa cíti. Tak sa nevedno čudovať, že majú deti potom problematické správanie, depresie, sú nepokojné a nešťastné.

Uznávaný psychológ Gábor Maté vo svojej knižke Roztěkaná mysl upozorňje na to, že najsilnejším liekom na problémy so správaním, hyperaktivitou a poruchy pozornosti je prijatie dieťaťa bez podmienok, láska bez očakávaní a venovanie vedomej pozornosti.

Smartfóny fungujú ako digitálny heroín

My však namiesto venovania vedomej pozornosti a lásky dáme dieťaťu do rúk smartfón, posadíme ho pred TV alebo ho zamestnáme kopou krúžkov, aby sa zabavilo. Uznávaný český neurológ Martin Jan Stránský však upozorňuje na najnovšie výskumy. Mobilné telefóny fungujú ako digitálny heroín, pretože aktivujú rovnaké časti mozgu. Znižujú IQ a výsledky detí v štandardizovaných testoch klesajú. Plochý návkyový svet obrazovky detský mozog ochudobňuje o množstvo vnemov, ktoré sa rozvíjajú iba v reálnom svete. S plochou neľudskou obrazovkou sa nemôžete objať, nemôžete sa jej pozrieť do očí a ani sa s ňou pobiť. Deti sa nekontaktujú s inými ľuďmi, ale so sociánymi sieťami. A v tom je obroský rozdiel. Aj toto môže byť dôsledkom toho, že pri najmladšej generácii podľa profesora Stránského zaznamenávame 40 – 70 % nárast úzkostí a depresie.

Ak sa im na obrazovky niečo znepáči, vymažú to. Ale v normálnom živote to tak nefunguje. Problémy treba vyriešiť, vnímať ich ako výzvy, ktoré nás posúvajú a nie mazať. Pomaly ale isto strácajú schopnosť komunikácie, kritického myslenia, schopnosti vnímať a riešiť rôzne životné situácie.

Ľudské šťastie a úspech sú závislé od sociálnych vzťahov, od miery empatie, láskavosti, porozumenia, komunikácie aj spolupráce. Zdá sa, že predchádzajúce generácie, aj napriek horším životným podmienkam mali vzťahy oveľa lepšie a kvalitnejšie, pretože medzi sebou interagovali. Dnes úzkosti ľudí rastú do nevídaných proporcií. Adekvátne tomu rastie čas strávený pred obrazovkou.

Čo s tým môže urobiť škola?

Nie, neklaďme si na plecia suplovať rodinu, ani sa to nedá. Ale dá sa urobiť jedna vec – čas, ktorý deti strávia v škole – zamerať nielen na vedomosti, ale aj na rozvoj zručností, ktoré deťom umožnia žiť plnohodnotnejšie a šťastnejšie. Celý systém je zameraný na výkon, chceme byť všetci úspešní, vedieť toho čo najviac, byť najlepší, natlačiť do hlavy čo najviac vedomostí, aby boli deti úspešné v písomkách, testoch, prijímačkách. Ale pozrime sa okolo seba – deti sú nešťastné! Čísla nás nepustia. Čo z toho, že budú vedieť počítať kvadratické rovnice, keď budú trpieť depresiami? Načo nám budú úspešní lekári a vedci, ktorí budú vo svojom vnútri duševnými mrzákmi?

Viete prečo zmenili vzdelávací systém vo Fínsku? Preto, že tam zaznamenali enormný nárast samovrážd žiakov. Chceme to dotiahnuť až sem? Ďaleko od toho nemáme…..

Vrátim sa k myšlienke – zamerať vybrané hodiny v škole (napríklad triednické hodiny, ranné kruhy, etickú výchovu, a pod.) aj na rozvoj a sebapoznanie vlastnej osobnosti, na budovanie vzťahov a sociálnych zručností. Na budovanie kompetencií žiakov, ktoré zodpovedajú 21. storočiu – empatii, láskavosti, porozumeniu, komunikácii a spolupráci! 

Ak budeme deti učiť, ako spoznávať seba samého, vnímať svoje jedinečnosti, svoju hodnotu, že je dôležité žiť autenticky, je dôležité sa vciťovať do kože druhých, byť empatickí, láskaví, keď im vysvetlíme, aké je dôležité robiť chyby, aké je dôležité vnímať silu svojich slov, ak im dáme priestor otvoriť sa, ak ich naučíme viac spolupracovať, myslieť ako my, nielen ako ja, dokážeme spraviť pre samotné deti, ale aj pre našu spoločnosť obrovský KROK VPRED!

Zmeňme školy na miesto, ktoré bude okrem vedomostí podporovať deti k plnohodnotnému rozvoju ľudskej bytosti ako celku – a to žiaľ bez spoznania seba samého, bez práce na empatii, komunikácii, bez podpory spolupráce nejde. 

Hra pre deti, ktorá buduje kompetencie žiakov 21. storočia

Kládla som si otázku, ako naplniť naše školy deťmi, ktoré budú šťastnejšie. A nielen školy, ale hlavne rodiny. Aj toto bol dôvod, prečo som vytvorila jedinečnú hru DÚHOVKA. V zmysle úžasnej vety, ktorá mi utkvela v srdci, od americkej spisovateľky Mayi Angelou – „Aby sme sa stali dúhou v niekoho mraku.“ Keď totiž budeme naše deti učiť empatii, láskavosti, porozumeniu, komunikácii a spolupráci, keď budú žiť v láskavej pomoci a nie v súťaživosti a konkurencii, dokážu svojim chovaním presvetliť niekomu život. A snáď je na tom nadôležitejšie to, že ho dokážu spraviť krajším aj sebe. Že si vďaka tomu všetci uvedomíme, že náš život nie je o tom, koľko sme dosiahli, koľko áut nám stojí na dvore, ako drahý bol náš doma, ale o tom, ako žijeme, či sme šťastní, či sme k sebe láskaví a či máme zdravé a spokojné vzťahy. 

Dokáže škola pomôcť žiť deťom šťastnejšie?

Ak sa na to pýtame, potom odpovedám ÁNO! Isto sa vo výučbe dá nájsť priestor pre budovanie láskavosti, empatie v srdciach detí, pre trénovanie komunikácie, pre podporu spolupráce. S Dúhovkou môžu učitelia pracovať na ranných kruhoch, na triednickej hodine, v družine, na etickej výchove, na rôznych iných voľnočasových aktivitách. Pomôcť môže nielen učiteľom, ale aj asistentom, špeciálnym pedagógom i vychovávateľom.

Dnes existujú krajiny ako napríklad Dánsko, kde vyučujú empatiu v škole, v Amerike učia deti sebapoznaniu, pretože nie nadarmo sa vraví, že kto nepozná seba, nepozná svet. Všetky konflikty vznikajú z nedostatku lásky k sebe samému, z nedostatku vnímania svojej hodnoty, ale aj nedostatku empatie a pozorumenia tým druhým. Ide to ruka v rukáve. Väznice sú plné dospelých, ktorí boli v detstve zraňovaní, ktorí žili bez lásky a porozumenia. Stačí, že sa obzrieme k nám do škôl, čo sú to za deti, ktoré šikanujú ostatné, ktoré majú duševné problémy, ktoré často vyrušujú, ubližujú ostatným alebo majú iné poruchy správania…..aké životy vlastne žijú?

Napriek všetkému, verím, že škola dokáže byť miestom, kde sa deťom môže dosťať  porozumeniu, vedomej pozornosti a láskyplného prijatia. Rovnako viem, že sa tejto schopnosti všetci musíme učiť. Ale my sme tvorcami škôl aj celého systému. Záleží na nás, čím ten čas spoločne strávený s deťmi vyplníme. Aj preto je byť učiteľom obrovským poslaním.

Jedinečné úlohy v Dúhovke

Dúhovka prináša úlohy, ktoré nám umožňujú s deťmi komunikovať na témy, o ktorých sa bežne doma nerozprávame – napríklad prečo je dôležité robiť chyby, o sile našich slov, o vnímaní vlastnej hodnoty, o tom, čo nás robí šťastnými, o tom, že druhí sa môžu na rovnakú vec pozerať úplne inak ako ja, o tom, prečo je dôležité odpúšťať.

Okrem toho prináša Dúhovka aj relaxačné cvičania. Vo svete sa deti učia meditovať a relaxovať, pretože vedecké výsledky dnes dokazujú, že meditácia pomáha deťom upokojovať sa, zbavovať sa nahromadeného stresu, sú potom nielen pokojnejšie, malú lepšie výsledky v škole, ale aj zdravšie.

Je vhodná pre predškolákov a deti na prvom stupni základných škôl. Bez problémov si ju však učiteľ dokáže prispôsobiť aj starším žiakom. Každá kartička je zároveň aj relaxačnou omaľovankou.

Celý rozhovor s prof. Stránkám nájdete na tomto linku.