Vedeli ste o tom, že domáci jogurt môže zachrániť niekomu život?
Áno, mnohí environmentalisti bijú dnes na poplach, koľko plastového odpadu pláva v oceánoch či moriach. Každý jeden plastový obal môže nejakého bezbranného živočícha pripraviť o život. Napríklad sa môže nejaká rybka či kačka zamotať do igelitky a udusiť sa ňou. A rovnako je to aj s jogurtami a kelímkami, v ktorých sa predávajú. Väčšina ľudí ich nerecykluje, len tak ich vyhodia do koša.
Plastový odpad je naozaj všade. Nemusíme pritom vôbec chodiť niekam do Pacifiku. Stačí vyjsť von k našim riekam či do našich lesov a uvidíme tam povaľovať kopu plastov, ktoré nikomu nechýbajú. Nik ich odtiaľ ani nevezme, kým zase raz za rok nebude Deň Zeme a deti nevyrazia čistiť svoje okolie.
Preto sa naša rodina rozhodla vytvárať menej odpadu. Pýtate sa či nestačí len lepšie recyklovať? Nie, treba jednoducho menej spotrebovať a vyrobiť menej odpadu. Len takýto život je udržateľný.
Napríklad také plasty. Viete koľko ich bežne minieme? Plasty sú všade – pretože sú v nich zabalené jogurty, do sáčikov dávame v obchodoch zeleninu, ovocie, v plastových obaloch sú šunky, salámy a podobne. Sú naozaj na každom našom kroku a je v nich zabalená väčšina vecí od potravín po drogériu v domácnosti.
No čo potom s nimi? Podsúva sa nám odpoveď, že sa dajú predsa recyklovať. Áno, dajú sa. Ale koľkokrát? Jeden, maximálne dvakrát a niektoré plasty ani raz. Potom si len spokojne hovia a čakajú kým sa za stovky rokov rozložia.
My ako bežná štvorčlenná rodina sme mesačne vyprodukovali veľké (plastové :-)) vrece plastov. Keď sme zlepšili recyklovanie tak som zistila, že ich odovzdáme mesačne dve vrecia plastov. Hrúúúza, toľko odpadu, ktorý sa nestratí, zostane tu a tak sme sa rozhodli začať vytvárať menej odpadu. Viac o tom si môžete prečítať tu.
Jedným z krokov, ktorý som sa rozhodla spraviť bola aj výroba domáceho smotanového jogurtu. Jeme iba biele smotanové jogurty. Papáme ich s čerstvým ovocím a vločkami. No kupovali sme ich v plastových kelímkoch. Áno, mohli sme kupovať aj sklenené, ale žijeme v malej dedinke, kde v našom obchode majú obmedzený výber.
Týždenne zje naša rodina asi aj 6 kelímkov bieleho smotanového jogurtu. 6 kelímkov x 52 týždňov v roku je 312. Za priemerný vek asi 70 rokov vyprodukujeme viac ako 21 000 kusov kelímkov – plastového odpadu, ktorý končí bohvie kde. My ho síce separujeme, ale čo sa deje s ním ďalej nik netuší.
Keďže sme sa rozhodli produkovať menej odpadu, bola výroba domáceho jogurtu jedným z prvých krokov, ktoré sme chceli zrealizovať. Priznám sa, že najskôr som tomu moc neverila. S dvoma malými deťmi som mala dosť práce a kúpiť jogurt bolo predsa oveľa ľahšie. Ale záväzok, je záväzok a tak mi moja dobrá priateľka Katka posunula tento výborný receptík :-).
Verte, že keď som to zvládla ja – gazdinkovský antitalent, zvládne to každý.
Kúpila som 2 sklenené fľaše čerstvého mlieka a 2 smotanové biele jogurty. Hneď na začiatok som išla robiť dvojitú dávku :-).
Mlieko som dala do hrnca a zohriala na 80 stupňov. Miešala som ho plastovou vareškou, pretože vraj nemôže byť drevená. Prečo? Tak to netuším :-).
Keď mlieko dosiahlo 80 stupňov (spenilo sa, ale ešte nevrelo), vypla som ho a miešala nech trošku vychladne a neurobí sa na ňom koža.
Keď trochu vychladlo, odobrala som 2 naberačky do misky a zmiešala som ho s dvomi smotanovými jogurtami. Zmes som vyliala do chladnúceho mlieka.
Hneď potom som mlieko zmiešané s jogurtom naliala do sklenených pohárikov, zatvorila som ich a dala do vyššieho hrnca.
Rúru som rozohriala na 50 stupňov. Dala som do nej hrniec s pohármi a rúru vypla. Odvtedy už rúru neotvárajte!
Po hodine som ju zase zapla na 50 stupňov a nechala som v nej jogurty 8 hodín. Potom som ich vybrala, nechala vychladnúť a dala do chladničky. Mali by takto vydržať cca 2 týždne.
Boli úžasné, husté.
Super je to, že to bolo také husté ako kvalitný jogurt alebo smotana, takže som to zužitkovala aj ako jogurt a aj ako smotanu napríklad k pečenej zelenine. Takto viem čo jem a teším sa, že ušetrené kelímky naozaj nejakému dôležitému živočíchovi zachránili holý život. Viete aj malá kvapka v mori sa počíta :-).
Foto: vlastný archív, canva.com