Korona je dar pre spoločnosť

Pôvodne som tento článok chcela nazvať, už sme všetci začipovaní, a vlastne som sa ani nechcela vyjadrovať k tejto situácii, ale ako som si tak včera nemohla zaspať, uvedomovala som si, ako sa v poslednej dobe zmenil môj život. Doslova ma to núti žiť vo väčšej harmónii, ak sa vychýlim ako kyvadlo zo svojho stredu, hneď to vo mne bije na poplach a niekde v mojom živote sa to prejaví – zvyčajne na zdraví. V duchu si hovorím, ako je to možné, že som tak citlivá, kedysi to tak určite nebolo. A tak večer, keď nemôžem zaspať tak tak mám čas popremýšľať o tom, o čom sa cez deň nedá. Cítim, aká je táto situácia obrovským darom pre mňa samu a verím, že aj pre našu spoločnosť. Núti ma to žiť viac vo svojom vnútri, v strede a v pokoji.

Veľmi mi to pripomína uspávanie našich detí. Na začiatku to bolo veľmi zdĺhavé a preto som to vnímala ako trest. Manžel mal každý večer čas pre seba a ja som hodiny trávila večer s deťmi. No potom som pochopila, že je to presne naopak. Bol to obrovský DAR, ktorý som ako matka dostala. Byť so svojimi deťmi, viesť s nimi krásne rozhovory, pripravovať ich na liečivý spánok. Dokonca k tomu vyšla aj naša knižka Uzdravujúce modlitbičky pre deti a rodičov.

Takže všetko je len uhol pohľadu. Skúsme túto situáciu, nech je pre vás akokoľvek nepríjemná, začať vnímať inak – ako DAR – ktorý vám umožnil prehodnotiť svoj doterajší život a ponúkol vám možnosť začať žiť INAK. Stačí pritom zmeniť iba UHOL pohľadu.

Rozpoviem vám príbeh

Neviem či takýto článok patrí na Cestu k sebe, ale je mojou neoddliteľnou súčasťou a keďže je to moja cesta, rozhodla som sa ho zdieľať. Viem, že v týchto dňoch sa spoločnosť rozdelila. Ona sa už totiž delí dávno, len teraz je to akési evidentnejšie. Nevidím v tom dva tábory, ale viac. Jedni bojujú za slobodu a podľa nich sú ostatní ovce, ktoré sa nevedia ohradiť, druhí vidia v pretestovaní krajiny dobrú šancu podchytiť veľa prípadov naraz, mnohí majú okolo seba starých a chorých ľudí a aj toto je cesta ako ich uchrániť, iní zase nechcú tvrdý lockdown, ktorý by pri rýchlosti vlády mohol nastať z zo dňa na deň. Potom sú tu takí, ktorým je všetko jedno. Kam patrím ja? To sa ma často pýtate. Namiesto odpovede vám rozpoviem príbeh.

Tento príbeh je o démonovi Kraciosovi, bol to žrec, vrchný predstaviteľ zriadenia povedzme podobného ako štátu alebo kráľovstva. Toto kráľovstvo malo problém, potrebovali postaviť veľké pyramídy, no otrokom sa nechcelo pracovať. Práca bola ťažká, robili na slnku, dostávali odev a stravu, mali postarané o ubytovanie, ale tí tam hore nevedeli, ako ich donútiť, aby pracovali viac. Jedného dňa prišiel démon Kracios so skvelou myšlienkou. Dajme týmto otrokom slobodu a budeme im platiť peniazmi, kto bude viac robiť, ten dostane viac peňazí.

A čo sa stalo? Zrazu boli otroci neskonale šťastní, že dostali slobodu. Rozutekali sa preč od vladára. Na život si však potrebovali zarobiť, potrebovali si kúpiť stravu, zaplatiť bývanie a oblečenie a tak sa vrátili späť na stavbu a začali makať. Pracovali tak usilovne, že si to ani neviete predstaviť. Démon Kracios sa iba potíšku usmieval. A bývalí otroci chceli stále viac a viac peňazí, aby si dokázali kúpiť viac a viac vecí, potravín. A zrazu už nebol problém, lebo za pár papierov pracovali ako diví. Bez nároku na stravu, na oddych, na bývanie. Démon kracios dosiahol čo chcel 🙂 a presne tak to funguje aj v našej demokracii.

Vnútorná sloboda je nadovšetko

Myslím, že démon Kracios to zariadil na stáročia dopredu. Naozaj, za zdanie slobody sa stávame otrokmi. Ale vnútornú slobodu nám nik nemôže vziať. Možno sa pýtate, že kde to skončí, keby sme všetci ticho a nik neprotestuje, že by sme sa ako ľudstvo nikam neposunuli. Mnoho bolo bojov o slobodu, ale boj nesie so sebou ťažkú a smutnú energiu. Ja nechcem bojovať, žijem si tak, aby som neubližovala ostatným a tak, ako to cítim.

Zdá sa, že vonkajšiu slobodu si ctíme viac ako tú vnútornú. Prečo? Pretože je ju viac vidieť. Ale zabúdame na to, že je iba zdanlivá. A sloboda vo vnútri? K tomu si musíme prísť náročnou cestou. Preto sme často naoko slobodní, ale vo vnútri vládne choas, zmätok a bezvládie. Vnútornú slobodu spoznáte tak, že sa vás veci naokolo nedotknú, lebo chápete, že vám váš pokoj nik nevezme.

A preto vnímam koronu ako dar pre našu spoločnosť. Pomáha nám ponoriť sa do seba, uvedomiť si, či túto vnútornú slobodu máme, alebo sa len chlácholíme tou vonkajšou.

No zdá sa, že okolo nás ešte stále vládne energia boja, ktorá si viac cení slobodu vonkajšiu ako tú, ktorú máme v duši. Ale to chcel len čas. Dnešné dni nám dávajú šancu prehodnotiť svoj doterajší život.

Odrážajú sa v nás aj staré strachy

Viem, že v týchto časoch sa vyplavuje napovrch veľa strachov, ktoré sa nazbierali v našich rodových líniách – strach zo straty slobody, strach z nedostatku, z nebezpečia. Bunky majú pamäť a tieto odtlačky strachu sa doslova dedia z pokolenia na pokolenie. Preto ľudia vykupujú pri prvých poplašných správach obchody – lebo v minulosti ich predkovia zažili hlad, keď boli ohrození, preto sa ľudia tak obávajú straty slobody, lebo ich predkovia v minulosti zažili nevoľníctvo alebo stratu slobody.

Naši predkovia zažili obrovské života ohrozujúce strachy, nebol čas riešiť emócie, museli ratovať svoje životy. A dnes v časoch hojnosti je našou úlohou tieto emócie vyčistiť a spracovať, preto nás prenasledujú.

Už v najbližších hodinách u mňa na blogu vyjde prvý podcast Na čaji poznania s Katkou a Monikou na tému Ako sa zbaviť strachu, tak sa započúvajte, verím, že to bude inšpiratívne 🙂

Čo teda teraz robiť?

Nechajme každého žiť. Každý si nesieme strachy svojich predkov, ale aj svoje. Snažme sa poriešiť seba a nie ostatných. Neukazujme, nesúďme, tí druhí nie sú zlí a my dobrí. Viete, nikto nevie, kde je pravda. Ako vraví Svetlanka z Liečivých darov Zeme, objektívna pravda je taká, o ktorej sa nikto neháda. Napríklad to, že slnko vychádza na východe, alebo keď poprší je vonku mokro.

Ale vieme my teraz, kde je objektívna pravda? Testovať, netestovať, existuje vírus, neexistuje, začipovali nás, nezačipovali 🙂 🙂 keby tu existovala objektívna pravda, nik by sa o tom nehádal. Btw. na tom čipovaní sa vždy zasmejem. Ako hovorí môj múdry muž – všetci sme už dávno začipovaní a svoju slobodu sme už stratili – chytili nás mobily 🙂 :-). Všimli ste si, že keď sa o niečom rozprávate, vyskočí na vás v mobile na túto tému reklama? Ak chcete mať aplikáciu, musíte odsúhlasiť, že môžu sledovať vašu polohu alebo používať vaše fotky. Takže čip už máme a nosíme ho dobrovoľne so sebou, niekto dokonca aj dva 🙂

Ak ľudí začipovať, treba to urobiť ako démon Kracios, že to sami budú chcieť a nie pri testovaní. Dajte nám to, kričia ľudia, aj my to chceme!

Holt, tento článok je dosť dlhý, je to len moja úvaha a pocity. Ani som ho nemala čas skontrolovať, len si tak uzrel svetlo sveta :-).

Takže aká je ODPOVEĎ? Ak ste to dočítali až sem, tak sa to dozviete – LÁSKAVOSŤ k sebe samému a potom príde láskavosť a pochopenie automaticky aj k druhým. Porozumenie toho, že každý to máme inak a každý kráča v iných topánkach. Spolu to dáme iba vtedy, ak sa zbavíme BOJA a budeme vysielať POKOJ, LÁSKU a SVETLO. Ak nás takých bude viac, o 100 rokov sa to odrazí na celej našej spoločnosti. Boj je bolesť, láska je svetlo.

Naberte odvahu, choďte do svojho stredu a snažte sa tam zostať v pokoji a slobodní. Lebo to, čo máte v duši vám nikto nemôže vziať.

Amen.

Foto: pexels.com