Zažívajú vaše deti vylúčenie z kolektívu, zámerné ignorovanie či zosmiešňovanie? Je to sociálna šikana. Čítajte, ako im pomôcť.

Každé dieťa chce zapadnúť do kolektívu, presne tak, ako túži byť milované a pochopené. Či chceme alebo nie, ženy sú oveľa citlivejšie ako muži. Malé či mladé dievčatá obzvlášť. A práve ich sa týkajú tie horšie formy šikany, ktoré sú často „neviditeľné“ ako je napríklad sociálna šikana – ide o vylúčenie z kolektívu, zámerné ignorovanie kamarátkami, zosmiešňovanie či ohováranie. Šikana však ničí detskú dušu a v neskoršom veku môže spôsobovať psychické problémy. Čo s tým? Ako pomôcť svojmu dieťaťu?

Čo je šikana?

Šikana je definovaná ako použitie sily a agresie s cieľom spôsobiť úzkosť alebo ovládať druhých. Základným znakom šikany je podľa odborníkov opakované cielené ubližovanie či už vo fyzickej, ale aj psychickej rovine.

Podľa odborníkov portálu preventivne.sk sa s problémom šikany stretlo na Slovensku viac ako 85 % škôl. Oproti predchádzajúcim rokom jej miera narástla. Nezabúdajme na to, že šikanou nie sú len fyzické útoky či nadávky, ale aj menej viditeľné formy – ako je vylúčenie z kolektívu, zámerné ignorovanie, ohováranie a pod.  Práve tieto sú veľmi častou formou, s ktorou sa deti stretávajú. To, že ich nevidíme, je však skrytou náložou, pretože im venujeme menej pozornosti a často ich zľahčujeme.

Stránka preventivne.sk uvádza, že medzi najčastejšie prejavy šikany patrí ironizovanie (výsmech, urážky) – 81,6 %, vulgárne nadávky – 76,5 %, ignorovanie, vylúčenie z kolektívu – 55,9 %, vyhrážky a zastrašovanie 45,4 %, fyzický útok – 40,1 %, vymáhanie vecí (peniaze, jedlo, sladkosti) – 16,8 %, sexuálne narážky či obťažovanie – 9,4 %, vykonávanie nezmyselných príkauzov – 8,5 %.

Prečo sú dievčatá zraniteľnejšie ako chlapci

Podľa psychologičky Dr. Etcoffovej, ktorá sa zaoberá neurológiou emócií sa šikanovanie u chlapcov prejavuje viac agresiou a fyzickými útokmi. U dievčat je však skrytá. O to je horšia. Často šikana prebieha ako vylúčenie dievčat zo sociálnej skupiny, vyšachovanie z partie, útok na ich povesť. Je tak mimoriadne silnou emocionálnou zbraňou, pretože ženy sú vnútorne nastavené na nadväzovanie kontaktov a budovanie vzťahov, sú viac emotívne a teda aj zraniteľnejšie.

Predstavte si malú druháčku alebo tretiačku. Túži byť súčasťou skupiny kamarátok, ony sú tie, pre ktoré chce žiť. Teda aspoň deti si to myslia. Ak ju spolužiačky vylúčia zo skupiny – s tebou sa nehráme…. ty si hrozná…..si tučná……nosíš okuliare…….nemáš mobil…….si nemožná – je to ako blesk z jasného neba. Automaticky dcéra siahne po myšlienke – „Nie som dosť dobrá!“ „Nemám, to čo mám mať“ „Niečo je so mnou zle!“ „Som pokazená?“

Obete šikany bývajú definované ako nepriebojné a introvertné, zatiaľ, čo tie deti, ktoré šikanujú sú presne opačné.

Výsledky výskumov sú smutné – aj zriedkavé šikanovanie u dievčat napomáha vzniku depresie a vzniká vyššie riziko, že siahnu neskôr po omamných látkach. Má to deštrukčný vplyv na ich sebadôveru. Siahajú po sebapoškodzovaní, majú sebevražedné myšlienky. U chlapcov je toto riziko, ak ide o častejšie šikanovanie.

Šikana tu bola vždy. Vedci jej však začali venovať pozornosť systematického výskumu až po tom, čo traja malí nórski chlapci v krátkom slede po sebe spáchali samovraždu a zanechali odkaz, že boli šikanovaní svojimi vrstovníkmi (Stassen Berger, K, et al.)

Šikana nie je deštrukčná len tu a teraz, ale spôsobuje psychiatrické problémy aj v neskoršom veku

Výskumy ukazujú, že existujú spojenia medzi šikanou a neskoršími závislosťami či samovraždami (Sandoval et al.). Vo Fínsku realizovali výskum (Klomek et al) na viac ako 5300 deťoch, rodičoch a učiteľských záznamoch. Ukázala sa súvislosť medzi šikanou vo veku 8 rokov a neskoršími pokusmi o sebevraždu a vykonanými sebevraždami. V skupine dievčať boli tieto súvislosti zjavnejšie. Podobné výsledky zaznamenali v Austrálii (Roeger et al.). Zamerali sa na obzvlášť traumatické zážitky so spolužiakmi. Šikana bola zistená u 18,7 % respondentov. Táto skupina mala trikrát vyššiu pravdepodobnosť spojenia so samovražedným správaním v porovnaní s nešikanovanými deťmi. Keď sa vylúčil vplyv depresie a sociodemografických faktorov, zostala pravedepodobnosť dvojnásobne vyššia.

Mnoho výskumov dokazuje, že deti a mladiství, ktorí sú šikanovaní majú významne zvýšené riziko pre rozvoj množstva psychických problémov ako je sociálna úzkosť, depresie, nízke sebavedomie, poruchy príjmu potravy a pod.

Prečo je šikana horšia teraz ako pred dvadsiatimi rokmi?

Naše deti sú iné ako sme boli my, to si musíme priznať. V dvadsiatom storočí sa rodili deti (čo je aj naša generácia), ktoré boli – od mala separované od rodičov, rešpektujúca výchova či bezpečná vzťahová väzba skôr neexistovala ako existovala, museli sme tzv. držať hubu a krok, neprejavovali sme ani svoj názor a nežiaduce bolo aj prejavovanie emócií. Boli sme zameraní na výkon a žiaľ aj sme zameraní na výkon. Boli sme takými emočne studenými detvákmi. Možno aj práve preto sme boli voči šikane viac obrnení.

Ako spoločnosť sa však vyvíjame. Generácie našich starých rodičov riešili kedysi boj o svoj život, generácie našich rodičov riešili materiálny dostatok a my? Už nebojujeme, všetkého máme dostatok a konečne dozrel čas a priestor riešiť aj emócie a vzťahovú väzbu.

Po roku 2000 sa doslova rodia emočne iné deti. Už samotná dvojka v ich roku narodenia to indikuje. Tieto deti sú oveľa citlivejšie ako sme boli my. A platí to pre dievčatá aj pre chlapcov. Deti narodené od roku 2020 sú ešte viac citlivejšie. Šikanu teda vnímajú oveľa citlivejšie ako sme to mali my.

Prečo je sociálna šikana taká nebezpečená?

Sociálna šikana je tzv. neviditeľná šikana – častá práve medzi dievčatami, dokonca od malého veku! Ide o vylúčenie z kolektívu, zámerné ignorovanie kamarátkami či ohováranie. Niekedy však máme pocit, že keď nikto nikoho neudrel, vlastne sa nič nestalo. No slová majú niekedy oveľa väčšiu ako činy. „Ty si hrozná!“ „Nehráme sa s tebou, lebo si blbá!“ Takéto správanie zanecháva niekedy na detskej duši oveľa hlbšie stopy ako keby ju kamošky potiahli za vlasy.

Čo dokáže zmierniť šikanu?

Predstavte si triedu, kde je 20 žiakov. Každý z nich má za sebou iné rané detstvo, každý z nich má iné problémy, iných rodičov, iný tlak na výkon, tlak na nerobenie chýb, iný prístup k vnímaniu toho druhého. V triede sa miesi nielen 20 životov, ale každý z nich má minimálne dvoch rodičov a pravdepodobne aj súrodencov, takže sa tam miesia programy a vzorce minimálne 60 rôznych ľudí.

Do školy chodia deti, ktoré doma počúvajú, že silnejší vyhráva alebo že sú blbí, či debili. Do školy chodia deti, ktorých rodičia majú možno obrovské nároky na ich výkony a často počúvajú, že sú neschopné. Kde sa vyventilujú, ak nie v triede na introvertných a citlivých spolužiakoch. Len emočne silný jedinec dokáže takéto nastavenie z rodiny ustáť a neposúvať bolesť ďalej.

Keď si totiž nešťastný a niekoho šikanuješ, je to ako keby si svoj problém na niekoho hodil. Možno sa tie deti cítia potom lepšie, podvihnú si trošku sebavedomie. A keďže si neuvedomujú, čo môžu svojim správaním robiť tomu druhému, tak sa vlastne nič nestalo.

Čo potom dokáže šikanu vyriešiť? Čo dokáže posilniť vzťahy v triede? Čo dokáže podporiť budovanie empatie, schopnosti vcítenia sa do kože druhého, ale aj vnímanie vlastnej hodnoty?

Čo s tým my ako rodičia môžeme robiť?

Zhrniem to bodov, aby to bolo prehľadnejšie.

1. Rozprávajte sa s deťmi. My to máme doma tak, že večer, keď ideme spať sa pomodlíme, prečítame si rozprávku a potom začnú deti rozprávať. Každý večer nám muž hovorí…..už nedebatujte a choďte spať! A práve to je ten starý vzorec, veta, ktorú sme celé detstvo počúvali aj my. Ale práve to je čas, kedy sa deti otvárajú. Preto mužovi vždy vravím, nechaj ich hovoriť. Je to veľmi dôležité. Pretože práve vtedy povedia aj to, čo cez deň skrývajú, ako sa mali, čo ich trápilo, čo sa im stalo. Rozprávame sa aj cez deň, ale zdá sa mi, že večer je to také iné. Už neriešia iné aktivity, len to, čo zostalo zo dňa v ich srdiečku. Rozhovory sú liečivé a ak sa vám zdá, že vaše dieťa sa samo jednoducho pred vami neotvára, skúste si pomôcť hrou – práve preto som vytvorila našu hru DÚHOVKA ale aj nové liečivé kartičky POZNANÍM KU ŠŤASTIU. Prinášajú liečivé poznania, na rôzne životné výzvy. A vlastne prinášajú nám krásne témy na rozhovor. Rovnako vám môžu pomôcť aj príbehy, akým je napríklad príbeh nášho vĺčika v knižke ČAROVNÁ CESTA. Skvelé na nej je aj to, že prináša v závere aj relaxačné cvičenia pre deti ako sa zbaviť hnevu či strachu.
   

   

   

   

   

   

   

   

   

   

   

   
2. Nezľahčujte, čo cítia. Myslime na to, že naozaj sú naše deti citlivejšie ako sme boli my. Predstavte si, že obe naše deti majú dvojku aj v mesiaci narodenia, aj v dni aj v roku 🙂 a naozaj sú obe veľmi citlivé. Zľahčovať emócie bol rovnako zvyk našej generácie. Ále, veď to určite nie je až také zlé. Možno nie je, ale naše dieťa to tak cíti. Ak budeme zľahčovať a učiť ho potláčať jeho emócie, stratí v nich dôveru a bude mať pocit, že je v ňom niečo zle. Emócie sú našim kompasom. Ak sa cítim ponížená ale nemôžem sa tak cítiť, budem si myslieť o sebe, že som pokazená, že niečo so mnou nie je dobre. Naučme naše deti dôverovať svojim emóciám a naučme ich, že každá emócia je v poriadku – či sa cítim sklamaná, nahnevaná, smutná alebo ukrivdená.
3. Viac si všímajte – Ako som už písala, šikana a hlavne tá sociálna je neviditeľná a o to je ťažšie ju zachytiť. Všímajte si, čo vaše deti hovoria a hlavne ako sa správajú. Robte to nenápadne, ak sa dá. Vaše dieťa sa nemusí sťažovať na chovanie svojich spolužiakov. Môže sa to prejaviť aj psychosomaticky – napríklad začne ráno hovoriť, že je mu zle a bolí bruško a nechce ísť do školy. A takto je to dnes, zajtra aj pozajtra. Môže mať zlé sny, začať si ohrýzať nechty, pocikávať sa. Môže to byť akýkoľvek neštandardný signál. Môže sa premeniť na zlé dieťa a vy neviete, prečo začne byť také stále nahnevané alebo agresívne.
4. Budujte u detí ODOLNOSŤ – sebadôveru, sebalásku a vnímanie svojej hodnoty. Dcéra príde domov zo školy a povie: „Ony sa so mnou nechcú hrať, povedali, že som hrozná. Som skutočne hrozná? Potom nie som dosť dobrá!“ A už sa jej v hlave spustí kolotočiek výčitiek k sebe samej, k svojmu telu, k svojej hodnote. A tu musíme zasiahnuť – a začať u nej sebadôveru, sebalásku a vnímanie svojej hodnoty budovať. Je potrebné ju uistiť, že na svete sa bude stretávať aj s ľuďmi, ktorým sa nebude páčiť. A je to v poriadku, nikdy si so všetkými nemusíme rozumieť, to však neznamená, že nie dosť dobrá! Posilňovanie sebadôvery, sebahodnoty funguje skvele práve cez príbehy, kedy sa deti vžijú do hlavnej postavy rozprávky a dostanú konkrétny príklad toho, ako sa to dá. Práve toto zažíva náš vĺčik v knižke Čarovná cesta. Myslí si, že nie je dosť dobrý, porovnáva sa s druhými a víla Amélia ho učí hľadať svoje jedinečnosti a učí ho, že je to dobre, že sme každý iný. Ako by vyzeral svet, keby sme boli všetci rovnakí? Aj v našej Dúhovke nájdete úlohy, kde sa deti majú zamýšľať nad tým, že je to v poriadku, že sme každý iný. Že je dôležité spolupracovať a nie sa porovnávať a súťažiť. Že spolu a my je krajšie ako len ja sám.
5. Naučte deti postaviť sa za seba, povedať nie a strážiť si svoje hranice. Tu som si povzdychla. Ťažko naučíme naše deti postaviť sa za seba, povedať nie a strážiť si svoje hranice, ak to nerobíme MY SAMY! Ale mrknite vyššie na Dúhovku, prináša kartičky so skvelými výzvami, ktoré nás práve posilňujú a učia nás a postaviť za seba!
6. Nesnažte sa zmeniť to druhé dieťa, ktoré vaše šikanuje. Budujte odolnosť u vášho dieťaťa. Druhého nikdy nezmeníte, jedniné čo môžete robiť vy, je zmeniť sám seba. A tak je to aj s našimi deťmi. Nevieme totiž, čo to druhé dieťa doma zažíva. Možno je v škole na druhých zlé preto, že mu doma ubližujú, alebo sa mu nevenujú. Možno ho tiež bolí srdiečko. Musíme podporiť naše dieťa a pomôcť mu byť odolnejšie. Zbytočne budete vo svojom dieťati podporovať hnev voči druhým.
7. Skúste problém premeniť na vývu, zlú skúsnosť na svojho učiteľa. Hovorme s deťmi o tom, že každá zlá skúsenosť nás niečo učí. Každý problém môžeme premeniť na výzvu, každú starosť na DAR. Ak naučíme deti od mala takto pristupovať k problémom, budú vnímať živoť ako sériu výziev a nie ako zranenie za zranením. Áno, aj takáto zlá skúsenosť ako je šikana ma môže niečo naučiť – napríklad začať vnímať svoju hodnotu bez ohľadu na to, čo hovoria druhý, alebo ma môže naučiť postaviť sa za seba. Je len na nás, akou optikou sa na problémy pozeráme. A práve toto nás učia kartičky POZNANÍM KU ŠTASTIU. Je to naša vedomá voľba, ako sa na svet budeme pozerať.
8. Ak všetko, o čom som doteraz písala zlyhá, konajte –  informujte triedneho učiteľa. Možno si v záplave povinností a množstva detí jednoducho nevšimol, že sa v jeho triede dejú takéto veci.

Ako môže pomôcť škola?

Ja to cítim tak, že to najdôležitejšie sa odohráva v rodine. Napriek tomu, dnešné deti trávia v škole, resp. mimo domu až priveľa času. Dnešné rodiny sú príliš zaneprázdnené a vyčerpané a to vidieť aj na deťoch, rodičoch a ich vzájomných vzťahoch. Škola a učiteľ nevyriešia všetky problémy a ani by nemali. Nedokážu suplovať úlohu základnej bunky spoločnosti. Napriek tomu, byť učiteĺom je POSLANIE. A dnešnou výzvou jednoducho je budovať v deťoch, v triedach a celých školách vzťahy – cez EMPATIU, LÁSKAVOSŤ a POROZUMENIE.

Vedomosti nie sú na prvom mieste, ako si to väčšina ľudí zameraných na výkon, myslí, ale naše VZŤAHY. Výskumy hovoria jasne, že inteligencia a vedomosti nie sú zárukou šťastného života. Naopak – naša empatia, naše vzťahy a emočná inteligencia sú významným faktorom podporujúcim ŠŤASTIE v živote. Práve preto by sme mali dbať na to, ich rozvíjať.

Ja sa dnes teším, že chodíme po školách s projektom Čarovná cesta. O to viac ma zohrieva pri srdiečku, keď vidím naše hry – Dúhovku aj Poznaním ku šťastiu a rovnako aj našu knižku Čarovná cesta v školách – či už na ranných kruhoch, triednickych hodinách či v školských kluboch. Dá sa s nimi hrať tak jednoducho, dokonca škola dostane aj minikurz pre učiteľov.

Predstavte si ranný kruh – každé dieťa si má pripraviť problém, ktorý ho trápi. Nemusí ísť o šikanu. Môže to byť čokoľvek. Spolu budete potom hľadať v liečivých kartičkách POZNANÍM KU ŠŤASTIU rady, ktoré by žiačikovi pomohli. A čo si myslí on sám? Čo by on poradil svojmu najlepšiemu priateľovi? Čaká na nich 40 liečivých poznaní, ktoré premieňajú životné problémy, ktoré zažívame na DARY.

Rovnako si každý deň trieda môže vybrať jednu kartičku z Dúhovky a spolu sa o tej téme rozprávať. Učitelia píšu, že sa pri nej otvárajú aj deti, ktoré dovtedy nehovorili. A to je skvelé! Presne o to ide! Učíme ňou deti, že je dôležitá spolupráca a nie konkurencia. A zároveň ňou budujeme empatiu aj u detí, ktoré sú na opačnom strane brehu – u tých, ktorí šikanujú. Možno im práve vďaka týmto rozhovorom príde, že záleží na všetkých a že láska má oveľa väčšiu moc ako násilie. Presne ako hovorí táto kartička z hry POZNANÍM KU ŠTASTIU. 

Zdroje:

Klomek, AB et al. Childhood bullying as a risk for later depression and suicidal ideation among Finnish males. J Affect Discord 2008.

Roeger, L. et al. Is a history of school bullying victimization associated with adult suicidal ideation? A South Australian population – based observational study. J Nerv Meant Dis 2010.

Sandoval A. et al. Šikana v dětství jako predisponujúci faktor pro psychické problémy v dospělosti. Časopis Psychiatrické společnosti. www.cspsychiatr.cz

Stassen Berger K. Update on bullying at school: Science forgotten? Developmental Review 2007.

www.preventivne.sk