Bolestivá menštruácia je ako epidémia, ktorej výskyt je už taký častý, že sme si na ňu doslova zvykli a berieme ju ako samozrejmosť. Sprevádza ju nechuť, ružová tabletka, nervy, niekedy migrény a bolesti. No, ako je možné, že niečo, čo sme dostali od prírody ako dar, nám dokáže takto komplikovať život?
Ak sa staráte o svoje oči, dobre vidíte. Ak sa staráte o svoje telo, ste zdravé. Ak sa staráte o svoje lono, potom je vaša menštruácia iba oddychovým, regeneračným obdobím. No v našich životoch je to presne opačne.
Načrime troška do minulosti, aby sme pochopili, prečo máme dnes bolestivé krvácanie. Možno má byť tá bolesť liekom, terapiou, aby sme sa navrátili na cestu nášho ženstva, aby sme naspäť vstúpili do svojej ženskej sily.
Nahliadnime za závoj – stratili sme spojenie s mesačnými cyklami
Zdá sa, akoby sme zabudli na skrytý lunárny svet. Akoby sme stratili staré spojenie so ženskou dimenziou temnoty. A pritom je to ten podstatný kľúč k obnove našej sily.
Sme zladené so Slnkom, vnímame zmenu ročných období, ale odpojili sme sa od mocných lunárnych rytmov, ktoré riadia sily tvorenia, rastu a rozpúšťania. Vedeli ste, že aj keď má Slnko oveľa vyššiu hmotnosť ako Mesiac, je Mesiac vzdialený od Zeme iba jednu svetelnú sekundu, zatiaľ čo Slnko až 8 svetelných minút? Mesiac je 480krát bližšie k Zemi ako Slnko, s oveľa väčšou príťažlivou silou.
Mesiac ovyplyvňuje náš ženský vodný element, ale aj pocity a intutíciu. Neriadi len príliv a odliv oceánov, ale aj prílivy a odlivy energie ženského tela a nášho lona. Tento pohyb je nevyhnutý na to, aby mohlo prísť k vypusteniu semienka života, k jeho rastu, ale aj k zbaveniu sa toho, čo nám už neslúži. Keď s tými fázami nemáme spojenie, strácame sa.
V dávnych časoch bolo novolunie obdobím pôstu, odpočinku a kontenplácie. Čas splnu bol zase časom hodovania a slávností. Neexistovalo umelé osvetlenie a tak sa aj cykly ženy riadili svetlom mesačným. V čase novu, tmavého mesiaca, ženy menštruovali a v čase splnu – bieleho mesiaca zase ovulovali. Cyklus bol tak zladený u žien v celej komunite.
Menštruácia je darom či trestom?
V skutočnosti je menštruácia jediná krv na svete, ktorá dáva ŽIVOT!
V tehotenstve sa z výživnej sliznice maternice stáva placenta. Ak žena neotehotnie, premieňa sa na menštruačnú krv plnú výživných kmeňových buniek. Placenta je mocným mostom medzi dieťaťom a matkou. Látky nachádzajúce sa v nej, sú obsiahnuté aj v menštruačnej krvi.
Už v starých kultúrach sa menštruačná krv považovala za veľmi mocnú a posvätnú. Musí prísť každý mesiac na to, aby mohlo odísť to staré, nech otvoríme priestor novému, ďalšej šanci na život.
Menštruačná krv je symbolom obnovy, požehnaním prírody, ako je možné, že neskôr sme sa jej otočili chrbtom a začali sme ju doslova považovať za kliatbu nášho ženstva?
Krvácanie je na jednej strane primárnym symbolom ženskej plodnosti, bez neho by nebol možný život na zemi.
No na druhej strane je vnímané ako prekliatie. Ženy boli kedysi v čase krvácania označované za nečisté a vyčleňované zo spoločnosti.
Ako teda môžeme v tomto starom paradoxe, ktorý je hlboko v nás uložený, žiť ako spokojné a šťastné ženy?
Sme čisté či nečisté? Krvácame či špiníme? Z histórie to vyzerá, že v našom podvedomí si nesieme informáciu, že sme znečistené, zašpinené, menejcenné a hanbíme sa za to. Z toho paradoxu ženstva akoby neexistovala cesta von.
Prečo nám dnes prináša menštruácia toľko bolesti? Možno túto bolesť považovať za liek? Vstúpme hlbšie do svojho srdca. Aký máme k nej vlastne vzťah?
Keď som bola násťročná, často sme ju nazývali krámy – staré nepotrebné veci, ktorých by bolo najlepšie sa zbaviť. Priznám sa, že stokrát by som bola radšej muž ako žena – pretože muži nerodia a nemajú menzes. Brala som ju ako doslova zbytočnosť, bremeno.
Tak, aký vzťah som k nej mohla mať? A presne taký, aký som k mala, mala aj ona ku mne 🙂 Keď nás niekto obťažuje, nesprávame sa k nemu najpriateľskejšie, a potom má podobný vzťah aj on k nám. Je to zákon rezonancie.
Patriarchálny systém sa snažil potlačiť menštruáciu napriek tomu, že bola nevyhnutná pre život ako niečo špinavé, obťažujúce, ženy sú vtedy hysterické, emočné, nepredvídateľné. A my sme sa tomu akosi prispôsobili a prijali sme za svoje, že to tak je.
Za ostatné roky sme sa snažili, aby si nikto ani nevšimol, že menštruujeme. V reklamách na vložky vidíme modrú krv, ale nám vravia, že sa nijako nemusíme obmedzovať, že môžeme podať presne taký istý výkon ako v iné dni. Sme rovnocenné s mužmi. Oblečieme si nohavice, dáme si tabletku na bolesť brucha a tvárime sa, že sa nič nedeje.
Ako teda na bezbolestnú menštruáciu?
Ak ste sa dočítali až sem, tak je pravdepodobné, že ste si uvedomili veľa vecí, a možno aj to, ako silno na nás vplýva stratené spojenie. Ak túžite stratené spojenie znova nájsť, ak chcete uzdraviť svoje lono a znova sa postaviť do svojej ženskej sily, potom som pre vás pripravila BOŽSKÚ – 4 transformačné stretnutia, kde budeme znovu nachádzať stratené spojenie s našimi ženskými darmi – našou yoni, naším lonom, našimi prsiami a srdcom.
Poradím vám kroky nielen fyzické, ale aj duševné :-). Týchto sedem krokov sa možno zdá ako maličkosti, no aj napriek tomu majú obrovskú silu.
1. Nalaďte sa na svoje cykly a vždy menštruáciu privítajte
Spomaľte v živote a začnite si budovať všímavosť. Skúste si začať všímať, ako sa cítite pred menštruáciou, ako sa cítite po nej. Ako klesá a rastie vaša energia, ako sa menia vaše pocity a citlivosť. Na čo máte chuť v rôznych fázach mesiaca?
Ak sa vám dá, spite pri úplnej tme. Keď neexistovala žiarovka ľudia spali denne priemerne 11 hodín, dnes je to v priemere 7 hodín. Sme chronicky nevyspatí a aj to môže narúšať náš cyklus. Preto je dôležitú spať v úplnej tme, chodiť spať včas a ideálne žiť na mieste, kde je miminimum svetelného smogu.
Menštruácia k nám prichádza každý mesiac a má vždy svoje signály. Niekedy si ich ale v rýchlom zhone nevšímame. Príde menzes a my sme prekvapené, že zase??? A pritom sme boli posledné dni unavené, možno nás pobolievali kríže, ale nebol čas zastaviť sa v tej rýchlosti.
Keď však spomalíme, začneme vnímať inými očami ako tými, čo máme na hlave. Začneme byť viac citlivé a tak signály prichádzajúcej menštruácie si všimneme.
Je fajn si vtedy sadnúť, pustiť si príjemnú hudbu, zapáliť vonnú tyčinku, vyprázdniť si myseľ, dať si ruky na podbruško a napojiť sa na svoje lono. Privítajte ju vo svojom lona poproste, aby počas neho odišlo všetko, čo má odísť.
3. Doprajte si počas nej pokoj, zvoľnite.
Menštruácia je časom, kedy sa nám dejú v tele fyzické zmeny, ktoré nás doslova vedú k túžbe odpočívať, byť o samote, rozjímať. Keby sme dokázali my ženy vyjsť svojej podstate v ústrety a každý mesiac zopár dní venovali pokoju a regenerácii, bolo by po starosti.
No žijeme v rýchlom svete a systéme, ktorý praje mužskej energii a nie tej ženskej. Navliekli sme si nohavice a tvárime sa, že sme rovnaké ako muži, ale nie sme. Minimálne naša menštruácia nám to dáva najavo :-).
Máte problem so silnou menštruáciou? To zvyčajne signalizuje, že ste príliš zameraná na výkon. Tlak, rýchlosť, prefekcionizmus nás nútia byť stále v pohybe. A tak prichádza silná menštruácia, ktorá pre nás znamená značný úbytok energie, čím nás vlastne nútene spomaľuje.
Prečo menzes toľko bolí? Bolesť je uhlom pohľadu. Má byť krvácanie úplne bez bolesti? Registrovali by sme ho potom vôbec? Malá bolesť je úplne v poriadku. Bolesť túži po starostlivosti, po tom, aby sme sa o ňu starali a venovali jej pozornosť. Čím väčší odpor žena voči menštruácii a ženstvu vyvíja, tým väčšiu bolesť pociťuje. Skúsme ju poňať ako neoddliteľnú súčasť nášho ženstva. Ako obetu za plodnosť. Ako prírodou daný čas na spomalenie sa, regeneráciu a očistu.
Pozrite sa na teenagerov – tí sa aj za cenu veľkej bolesti nechajú potetovať, starí chlapi nabehajú tisícky kilometrov na motorkách, niekedy si ľudia musia vytrpieť, ak chcú niečo mať. V tomto prípade je menštruačná bolesť cenou za plodnosť. Je to obeta Matke Zemi. Sme jediné tvory, ktoré dokážu dať život. V našom lone sa udeje tá zázračná vec, že príde duša do tela dieťaťa. Je to obrovský dar.
Podľa výskumov vraj bolestivou menštruáciou viac trpia ženy, ktorých matky bojovali s rovnakým problémom. Môže ísť teda o podobné rodové nastavenie? O dedičný vzorec – vzťah k nášmu ženstvu? Možno je načase vystúpiť zo starých deformujúcich rodových vzorcov a presvedčení, ktoré si ani neuvedomujeme.
Odovzdajme našim dcéram poznanie, aké má žena obrovské dary, ako skutočne môže žiť vo svojej sile. Ak sa nám to podarí, pretrhneme staré generačné zraňujúce dedičstvá.
4. Dávajte si na bruško alebo kríže suché teplo
Teplo rozťahuje cievy a uvoľnuje svaly. Popustí bolesť. Príjmná termofľaša na bruško či kríže dokáže zázraky. Ja s ňou niekedy aj zaspávam :-).
5. Popíjajte bylinkové čaje či pracujte s rastlinnou medicínou
Byliny boli odjakživa liekom a pomocníkom aj pri menštruácii. Na maternicu je skvelá alchymilka, myší chvost podporí močové cesty, nechtík harmonizuje vaginálnu flóru, ďatelinka zvlhčuje sliznice. Môžete si pokojne spraviť mix a popíjať prvé dni, keď budete oddychovať. Vždy je lepší sypaný čaj ako čaj vo vrecúškach. Ak sa vám to podarí hľadajte bylinky z eko pestovania.
Ak sa vám zdá, že vaše lono je energeticky až příliš plné bolesti, môžete siahnuť aj po sinej rastlinnej energetickej medicíne. Spirituálny olej Červený chrám pomáha očiste a aktivácii lona. Podporuje liečenie emočných zranení lona a ženskosti, ktoré v ňom zostali uviaznuté.
5. Nechajte odísť, čo treba
Keď nepríde k otehotneniu, sliznica maternice odchádza ako menštruačná krv. Musíme uvoľniť staré, aby sa otvorila cesta novému. Odchádza z nás tekutina obsahujúca zázrak života, kmeňové bunky. Aj pre to bola menštruačná krv vždy považovaná za posvätnú tekutinu.
Pripomínaj si to počas krvácania, nech odíte to, čo má, čoho je potrebné sa vzdať. Nemusí to byť iba fyzická vec, ale aj duševná. Utíšme sa do meditačného stavu, položme si ruky na podbruško a spýtajme sa našej maternice, nalaďme sa na múdrosť nášho tela – čoho sa máme zbaviť? Je to strach? Sú to staré presvedčenia? Čo máme nechať zo svojho života odísť?
6. Používajte zdravé pomôcky
Toto je veľká téma. K zdraviu našej vaginálnej sliznice prispieva aj to, aké menštruačné pomôcky používame. Či vôbec nejaké používame. U mňa sa to vyvíjalo rôzne, v závislosti od životných období :-). Odkedy som dostala menštruáciu som zvyčajne používala tampóny, pretože boli neviditeľné. Chvíľku som sa vyľakala, keď sa viac začalo hovoriť o syndróme toxického šoku, ale stále som zostala pri tampónoch.
Potom som si zaobstarala menštruačný kalíšok. No priznám sa, že zavádzanie aj vyberanie mi niekedy išlo ako po masle, inokedy nie. Vždy som však bola fascinovaná tým, ako málo krvi sa v ňom v konečnom dôsledku nazbiera. O nejaký čas na to som začala mať pocit, že krv musí odtekať z tela von a nie tam zostávať a že v yoni nemá byť žiaden tampón ani kalíšok.
Zaobstarala som si textilné vložky. S nimi som však vydržala krátko. Nechcela som bežné vložky. Veľa z nich je zo syntetických materiálov, ktoré sú ošetrované rôznymi látkami, ktoré nepodporujú zdravie vaginálnej sliznice. Preto, ak používate vložky je ideálne používať prírodné, bavlnené, nebielené chlórom.
Neskôr prišli na rad menštruačné nohavičky. Zase som sa im veľmi potešila, vyskúšala som rôzne značky. Až som sa dočítala z viacerých výskumov, že práve vrstva dotýkajúca sa yoni obsahuje rôzne toxické látky a aj striebro kvôli tomu, že je antibakteriálne. Hľadala som na weboch najznámejších výrobcov menštruačných nohavičiek v regióne informácie o tom, ale nenašla som nič. Dokonca som zaznamenala správy, že sa k tomu odmietli vyjadriť, tak som menštruačné nohavičky pekne pobalila do krabičky a odložila.
Čo používam dnes? Keď mám prvé dni pokojné, že nemám veľa práce, praktikujem voľnú menštruáciu – to znamená, že každé cca 2 hodinky idem na toaletu a sťahmi svalov panvového dňa sa zbavím nahromadenej krvi. Vložku mám teda len keby som pozabudla. Toto sa však nedá robiť keď mám hektický deň, čo často ani ja neviem ovplyvniť.
Menštruačné gaťky som nahradila aniónovými vložkami, ktoré sú z prírodných materiálov, podporujú zdravie vaginálnej sliznice, znižujú riziko mykóz. Sú síce drahšie, ale miniem ich výrazne menej ako bežných vložiek.
Som sa rozpísala, že? 🙂
7. Hovor o nej a správa sa k nej s úctou
Posledný bod – snad ten najdôležitješí. Buďme oddané svojej ženskej SILE a svojím DAROM. Hovorme o menštruácii s úctou, správajme sa k nej ako k daru. Hovorme o tom, že menštruujeme, že chceme oddych a pokoj a dovoľmi si ho.