Ako pomôcť dieťaťu zvládať jeho emócie, hnev a plač?

Naša Hany je také milé dieťa, keby nemala tie svoje pleskoty. Keď sa jej niečo nepodarí, alebo sa niečo udeje, niekedy ju chytí hnev a spustí plač a ako to my hovoríme „plešťáky“ :-).

Prečo dieťaťu dovolíme hnevať sa?

Večer sme sedeli s mužom a rozprávame sa o tom. Je to možné, že ju niečo naštartuje tak veľmi (nám sa to zdá pritom ako maličkosť), že spustí hneď hnev a plač??? Aj iné deti to majú? Zamýšľame sa…

Mali sme to aj my? Vravím, že podľa mňa nie. Keby som takto začala „ručať“, keď som bola malá, zato, že sa mi niečo nepodarilo, alebo zato, že mi mama pokrája volské oko a ja som ho chcela mať celé, asi by som dostala dobrú zaucho a musela by som byť ticho.

A podľa mňa to je práve ten dôvod! Ak dieťa necháte od mala prejavovať všetky svoje emócie – ktoré chápeme aj ako dobré, aj ako „zlé“, dieťa si na to zvykne. Ja som cítila, že je to tak ok – nechať nech všetko vyjde von. Brali sme to ako samozrejmosť. Nechcela som jej hovoriť neplač, keď sa buchne, lebo to bolelo. Aj ja uroním slzu keď sa veľmi buchnem. (Viac o našej rodičovskej ceste sa dočítate v knižke Láskavá cesta k detskej duši) Toto bude robiť do veku, kedy bude schopná túto emóciu spracovať a vyriešiť inak ako hnevom alebo plačom. Psychológovia vravia, že je to okolo 6 roka veku. Tak čo riešime, keď Hany ešte nemá 5?

Ako negatívne emócie môžete deti naučiť spracovať?

Nevadí, že toľko ešte nemá. Aj tak sa pomaly sa s tým učíme pracovať.  Ako?

  1. Vždy, keď sa niečo také udeje, necháme to odoznieť a potom sa o tom porozprávame, že by sa to dalo spraviť možno aj inak. Že nemusela hneď začať plakať a dupať a stačilo by nám to aj pokojne povedať. Veď mne je predsa jedno, či jej volské oko nakrájam alebo nie.
  2. Rozprávame sa o emóciách ako o drakovi v našej hrudi, ktorého sa celý život snažíme skrotiť a dostať pod kontrolu. Nie je to ľahké, učíme sa to celý život. No, ak ho nedostaneme pod kontrolu, potom nami bude mávať celý život a nebudeme to mať ľahké. Večer, keď zaspávame sa modlíme z našej knižky Uzdravujúce modlitbičky pre deti a rodičov modlitbičku za draka v hrudi: „V mojej hrudi veru tak, býva jeden veľký drak……“

Detský hnev a plač vadí najviac dospelým 

Detský hnev a plač vadí najviac nám dospelým (rodičom, babkám, dedkom, ale aj všetkým ostatným). Prečo? To si musíme zodpovedať každý vo svojom vnútri sám. Stačí si sadnúť, zatvoriť oči a spojiť sa s vlastnou dušou. Pri nej dostanete odpovede na všetky vaše otázky.  😘

Foto: canva

Cez vlastné príbehy pomáham ľuďom objavovať cestu k vlastnej duši, aby mohli pochopiť jej poslanie a cieľ a vďaka tomu premeniť svoj život z pustatiny na slnečnú krajinu - na svoj ŽIVOT SNOV! Milujem prácu s liečivými kameňmi a tak som pre vás napísala eBook Čaro kameňov>>, ktorý vás naučí ako s nimi pracovať, liečiť sa, ochraňovať a meditovať. Po svojich skúsenostiach s vyhorením som napísala eBook Žiť šťastne sa dá naučiť>>, aby ste sa aj vy vedeli zo stavu smútku a odpojenia od vlastnej duše dostať. Svoje skúsenosti som spísala aj v tlačenej knihe Meditácia – cesta k sebe>>, ktorá rozpráva moju cestu k vlastnej duši a obsahuje viac ako 50 farebných obrázkov – mojich kresieb vízií, ktoré som v meditáciách zažívala. Keďže meditácia bolo pre mňa dôležitým nástrojom, vďaka ktorému som sa spájala s vlastnou dušou, pripravila som aj pre vás inšpiratívnu a praktickú príručku na meditovanie Meditácia - manuál začiatočníka>>. Naučí vás, ako si vytvoriť vhodný priestor na meditovanie, ako si pomôcť hudbou, kameňmi a vôňou, ako si vyčistiť myseľ a uzemniť sa, ako vizualizovať a mnoho ďalších vecí. Celý môj príbeh si môžete prečítať tu >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania tohto komentáru. . Zásady spracovania osobných údajov