Čím živíte vaše dieťa? Vedomým pokojom, láskou či „len“ mliekom?

Milé maminy, spomínate si, ako ste svojím maličkým deťom dávali papať? Ako ste ich kŕmili? Ako ste ich živili?

Žila som hekticky a nevedome, tak som kŕmila aj naše dieťa

Pri prvom dieťati som mala život dosť hektický. Aj keď sa mi narodila dcérka, stále som bola online, pretože som učila na vysokej škole, viedla som diplomantov a bakalárov. Potom som pomerne skoro  – asi po trištvrte roku nastúpila do školy. Dcérku som stále kojila a chodil so mnou manžel, ktorý s ňou vždy šiel niekam na prechádzku kým som učila. Medzi prestávkami vždy prišli za mnou, aby sa mohla napapať. No, nebolo to vôbec jednoduché. Viac o mojej premene si môžete prečítať v mojej knihe Meditácia – cesta k sebe.

Bola som „prvomatka“ a všetko pre mňa bolo nové. Predtým som vôbec netušila, čo všetko musíte s takým dieťaťom zvládať a tak som mala obrovské plány, čo všetko počas prvých mesiacov stihnem a ako rýchlo sa vrátim späť učiť. Popri tom som dokončovala knihu o 39 rád ako s investorom vybudovať svetovú firmu. „Za trest“ som mala dieťa čo nechcelo spať :-).

Dcérku som od narodenia kojila. Prvé mesiace boli v tomto trochu ťarbavé a ťažké, ale nakoniec sme to vďaka podpore môjho manžela zvládli. Neskôr som popri kojení robila rôzne veci. Išlo nám to tak automaticky, že už som sa nesústredila na samotné kojenie, ale na iné aktivity, čo som popri tom robila. Kojila som posedačky, postojačky…. Brala som to prirodzene – napríklad Hanka papá, tak aj ja som sa v tej chvíli najedla. Alebo som si popri tom niečo písala, telefonovala, varila a podobne. Jednoducho som bola hlavou úplne preč. Žila som rýchlo a nevedome a tak isto som aj kŕmila naše dieťa. Doslova som ho tou rýchlosťou a nevedomím aj kŕmila.

Začala som dieťa vedome živiť

Po čase som si však uvedomila, že pri kojení svoje dieťa iba nekŕmim. Robím niečo viac – živím ho životodárnou tekutinou, vďaka čomu má všetko, čo pre svoj život a rast potrebuje. Je to zázrak života, niečo mystické. Matka príroda to zariadila tak, že v materskom mlieku je všetko, čo deti potrebujú. Skladá sa z toľkých zložiek, že nie je možné ho napodobniť. Je to unikátna vec a my ju berieme ako samozrejmosť. Pripomínalo mi to jeden obrázok, kde je vyobrazená žena s dieťaťom na prsiach a prepája ich strom života – resp. to mlieko, čo z nich tečie je stromom života.

V tom čase som nemala dosť priestoru na meditovanie a cítila som, že sa so svojím dieťaťom, ktoré vtedy nevedelo rozprávať, potrebujem spájať. Tak som začala kojenie robiť inak. Začala som akt kŕmenia vnímať inak – položila som ho na piedestál – kam aj patrí. Dala som mu to najviac, čo som mohla – svoju vedomú pozornosť.

Keď som dcérku chytila na ruky a ona začala piť mliečko, predstavovala som si, ako zároveň s ním do jej telíčka plynie láska, zdravie a pokoj. Vravela som si: „Živím ťa dychom lásky, pokoja a zdravia.“ Cítila som, ako sa tým pokojom, láskou a zdravím aj napĺňa. Moje srdce to veľmi tešilo a zrazu som ten čas strávený kojením vnímala úplne inak. Dcérku som kojila na požiadanie, takže žiadne štvorhodinové intervaly. A keďže bola na prsku dosť často, niekedy mi to prerastalo cez hlavu a už sa mi jednoducho nechcelo, veď som mala toľko vecí vybaviť a spraviť. Ale takto to zrazu bolo o niečom inom. Ak si v duchu vravíte, že vy neviete vo svojich predstavách vizualizovať niečo také prečítajte si môj eBook Meditácia – cesta k sebe, ktorý je inšpiratívnym sprievodcom pri meditovaní a naučí vás okrem veľa iných vecí aj vizualizovať si obrazy vo svojich predstavách.

Priznám sa, že som to nerobila vždy. Niekedy sme jednoducho skĺzli zase do tej rýchlej a nevedomej rutiny. Ale potom prišiel zase čas sa obrátiť do vedomého ticha a prežívať tie spoločné chvíle inak. Zase sme sa na seba napojili a ja som ju kojila dychom lásky, pokoja a zdravia.

A v mojej duši som cítila, aké je to dôležité – vedome kojiť, vedome svoje dieťa živiť láskou, pokojom a zdravím. Verila som a verím dodnes, že vedomé spojenie pri kojení dáva deťom neuveriteľnú silu, dáva im pokoj a dáva im energiu, ktorá im pomôže byť viac prebudenými ako sme boli my. Pretože, čím ich živíme, také aj budú. Funguje to rovnako, ako keď malé deti hrajú hry alebo pozerajú v televízore filmy či rozprávky, kde sa ľudia bijú. Potom sa bijú aj ony. To, čím sú ich duše plnené, sa odráža aj v ich vonkajšom svete.    

Dnes živím pokojom, láskou a zdravím dve deti

Dnes mám druhé dieťa a to prvé stále pije mliečko, aj keď už len trošku. Také tandemové dojčenie je unikátna vec. Úžasná v tom, že môže spájať – keď naraz pijú mliečko a držia sa za rúčky. Na druhej strane vás ide mierne povedané poraziť, keď večer vreštia obe deti lebo chcú naraz mlieko a vy by ste najradšej utiekli kamsi na koniec sveta. A takmer vždy chcú piť mlieko naraz. No aj pri druhom synčekovi sa o to snažím. Kojím ho dychom lásky, pokoja a zdravia. Nie je to stále. Nie vždy na to myslím, veď aj ja som len človek. No je to stále častejšie a častejšie a to je dobre. Som veľmi vďačná, že dokážem byť viac vedomá. Lebo, keď prijmem do svojho srdca fakt, že to robím inak a má to oveľa väčší zmysel, tak to aj tak bude. 

Možno sa niektoré nad tým pozastavíte, pretože ste nekojili, ale kŕmili umelým mliekom. Ale to je jedno milé mamy, to nevadí – ide tu o princíp, o energiu, ktorú do živenia svojich detí dávate. Ak rovnakú lásku a vedomie dávate činnosti, keď držíte dieťa na rukách a má fľašku s mliečkom, prechádza to do ňho tiež.

Tak čo milé ženy, ako ste svoje dieťa živili – vedome či nevedome?

K vedomému a láskavému rodičovstvu vám pomôžu aj naše dve knižky Láskavá cesta k detskej duši a Uzdravujúce modlitbičky pre deti a rodičov.

Foto: canva.com