Deti, škôlka a svet

Deti a škôlka je veľmi diskutovaná téma. Nedávno som písala post o našej Hany (5r) a škôlke. Chodí tam tri dni do týždňa a terorizovala nás, aby sme ju išli zaviesť aj štvrtý deň. Je to 30 km a celkom sa nám nechcelo. Pravda je, že deti a majiteľka škôlky sú ako jej druhá rodina. A pravdou je aj to, že sama v nej začala bývať, keď mala niečo cez 4 roky.

Škôlka musí byť, je to norma

Tento post o škôlke rozpútal úžasnú diskusiu, z ktorej bolo jasné, že veľa mamičiek si myslí, že keď deti nedáme od tretieho roku pravidelne do škôlky, vyrastú z nich rozmaznané detiská, ktoré nebudú schopné sa aklimatizovať v tomto našom krutom svete. Ako budú v budúcnosti zvládať zlého šéfa? Ako sa prispôsobia na strednej škole, keď im hneď od mala robíme ústupky a namiesto tretieho roka ešte rok zostávajú doma s mamou?

Škôlka je jednoducho norma, to musí byť. Veľa ľudí si myslí, že dieťa je v treťom roku pripravené odpútať sa od rodičov. No výskumy ukazujú, že dieťa je schopné prežiť autonómiu bez stresu až okolo štvrtého roku. Až vtedy je jeho mozog v takej vývojovej fáze, že pochopí, že škôlka je miesto, kde s niečo naučí, pohrá sa a môže mu tam byť dobre. Preto je úplne normálne, ak vaše dieťa plače a nechce chodiť do škôlky. Áno, chce byť doma s vami. Ono by sa tam aj chcelo ísť zahrať, ale vy ste zatiaľ pre neho číslo 1.

Škôlka by nemala byť odkladisko detí

Ako to vnímam ja? Myslím, že škôlka by nemala byť odkladisko detí. Odovzdáme ich tam ráno o siedmej a prichádzame pre nich večer o piatej, niekedy aj neskôr. Potom doma plačeme, že naše deti sú vynervované a všetko bojkotujú a nespolupracujú. Áno, všetci potrebujeme chodiť do práce a zároveň chceme deti. Ale to je práve ten najväčší kompromis, ktorý musíme spraviť. Napríklad známa škôlka v Dánsku Nokken berie deti iba do 13.00. Áno, veľa rodičov do nej nedáva deti, lebo sú celý deň v práci. Argument škôlky je, že takto vyvíja tlak na rodičov, aby si jeden z nich vzal čiastočný úväzok a bol viac s deťmi. Chápete to? Škôlka doslova núti rodičov byť viac s deťmi.

Prvých magických 7 rokov je základ

Možno si teraz v duchu klepkáte na hlavu. No prvých 7 rokov veku dieťaťa je jedinečný vek, ktorý sa nám viac nevráti. Podľa výskumov epigenetikov, práve počas týchto magických 7 rokov dieťa do svojho podvedomia nasáva 90 % vzorcov od svojich rodičov. A tragédiou je, že až 70 % z nich je negatívnych. Ak raz podvedomé vzorce konania do svojho podvedomia dostaneme, len veľmi ťažko sa ich zbavujeme v dospelosti.

A my s pokojným svedomím už od troch rokov (niekedy aj skôr) dávame na plných 8 hodín naše deti do prostredia, kde ich autoritou sa stáva niekto, koho ani poriadne nepoznáme (s úctou ku všetkým učiteľkám), alebo staršie deti s rôznymi čudesnými návykmi. Deti do 7 rokov sa učia takmer výhradne napodobňovaním. Preto začnú pľuť alebo nadávať ako susedové deti už za pár dní, ako to v škôlke odkukajú. Áno, pre nás je to zase cenná lekcia, že im môžeme vysvetliť, že toto nie je v poriadku. Ale koľkí už od škôlky bojujú so šikanou, zlou stravou, púšťaním TV pri zaspávaní a pod.?

Škôlka má pripraviť dieťa na to, že svet je zlý?

Na čo má teda škôlka pripraviť deti? Na to, že svet je zlý? Aby od mala nežili v bubline, ale v realite? Aby pochopili už od 3 rokov, že im bude okolitý svet klásť prekážky pod nohy?

My s manželom to vnímame inak. Áno, svet je aký je. Ale tvoríme ho my, ľudia, je odrazom našich nastavení a nášho konania. Veríme, že aby to naše deti ustály, musia byť sebavedomé. Že v detstve musia veriť, že svet je dobrý. Lebo, ak v detstve v nich nevybudujeme dôveru v dobro sveta, už ju nikdy nenájdu. Sú len 3 úbohé roky na tomto svete – malé bytosti, ktoré musia zápasiť s jeho démonmi? Prečo? Veď ani my dospelí často problémy tohto sveta nezvládame a chceme, aby to chápali trojročné deti?

Verím, že keď budeme v srdci malého dieťaťa budovať dôveru, že svet je dobrý,  neskôr, keď bude väčšie, dospelejšie, bude sa snažiť to dobro objavovať. Že tá dôvera mu pomôže, aby jeho bytosť dostala pevné základy so silnými vnútornými hodnotami. Len tak sa z neho neskôr môže stať sebavedomá, láskavá bytosť. Len tak dokáže neskôr bez väčších problémov zniesť záťaž, ktorú mu náš systém a svet prinesie. Ak totiž od mala nadobudne presvedčenie, že svet je zlý a ono sa bude musieť celý život len pretĺkať a bojovať, potom z neho vyrastie človek plný strachov a obáv, ktoré mu budú brániť robiť to, čo ho baví, to, po čom jeho srdce túži a bude sa snažiť systému len prispôsobiť. A takýto človek len ťažko dokáže byť v živote šťastný. 

A ako v deťoch budovať dôveru v tento svet?

• Pokúsme sa na ne nacítiť, veď sú to naše deti, nezabíjať v nich túžbu po poznaní ani iskru v ich očiach.
• Nenechajme sa tlačiť okolím, ak cítime, že naše dieťa nie je pripravené na škôlku, v takých situáciách radšej vyčkajte.
• Pokúste sa nájsť škôlku, kde budú deti veľa času tráviť vonku, kde im nebudú púšťať TV, kde im budú veľa čítať, maľovať a hrať sa.
• Nechajte ich blatovať, zašpiniť sa, točiť sa dokola, skákať a naháňať sa.
• Učte ich, že svet je dobré miesto, že ho tvoríme my ľudia a všetko je v našich rukách. Sami ho môžeme zlepšiť či zhoršiť.
• Takto ich môžete povzbudzovať celý život, ale prvých 7 rokov (ideálne 10) je základ.
• Vychovávajte deti s láskou a porozumením a zároveň so stanovením pevných hraníc, lebo tie deti potrebujú.
• Učte ich láskavosti, úcte a rešpektu nielen k ľuďom, ale aj k Zemi.

Každý vychovávame svoje deti najlepšie, ako vieme. Každý máme tisíc dôvodov, prečo robíme, to, čo robíme a teraz ste sa dočítali o tých našich :-). Áno, aj nás naši rodičia vychovávali najlepšie, ako vedeli. Tá doba bola špecifická a to je v poriadku. Vyvíjame sa pomaly, ale progres tam je, netreba zostávať v starých koľajách. Viac o našej ceste k detskej duši sa dozviete v  našich knihách, alebo v našich videách na Youtube.