Výživa, ktorá dáva život

Staré dávne príslovie hovorí – sme to, čo jeme. V týchto časoch platí o to viac. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, či jeme život alebo smrť? Sýtime svoje telo živým alebo mŕtvym?

Výživa nám dáva život

Kedysi dávno sa Rudolfa Steinera pýtali, prečo len ťažko kráčame po duchovnej ceste a ešte ťažšie na nej vydržíme. Prečo sa nám ťažko napája a aplikuje spiritualita do života? Jeho odpoveď bola, že neprijímame správnu potravu. Nato, aby sme mohli kozmické energie používať k rozvoju kultúry, ale aj ducha, duše a tela – musíme prijímať živú a obohacujúcu výživu a potravu.

Čo všetko je výživa?

Výživa nám dáva život, no nemožno za ňu považovať iba stravu. Výživu prijímame v potrave, v čerstvom vzduchu, v krásnych zvukoch a speve vtákov, vo vôni kvetov, v slnečných lúčoch.

Pozrime sa na takú „obyčajnú“ rastlinu. Prijíma do seba všetky živly – živel zem vďaka pôde, vzduch, vodu z dažďa a oheň vďaka teplu a svetlu. A piaty element – samotný éter jej dáva životnú silu. Rastlinu oživujú kozmické sily Slnka, Mesiaca, ale aj iných planét. A vďaka tomu, že sú našou potravou sa kozmické sily dostávajú aj do nášho tela. Spolu s nimi ich prijímame aj my.

Výživa úzko súvisí aj s tradíciami a rituálmi, ktorí pri požívaní stravy vznikali. A tvorili sa z hlbokého napojenia na Vesmír a prírodu. Pretože náš malý mikrokozmos, v ktorom žijeme, je úzko spojený s makrokozmom.

Choroba ako signál odpojenia

Skúsili ste sa niekedy zamyslieť nad tým, ako jeme dnes? Častokrát si ani neuvedomujeme čo sme zjedli alebo ako jedlo chutilo, tak rýchlo ho počas prestávky do seba nahádžeme. A to nehovorím o tom, že by sme ho mali požuť aspoň 80 krát, aby sa dobre zmiešalo so slinami a náš žalúdok bol schopný ho vôbec stráviť.

Skúmame, kto nám jedlo pripravil? Varil ho človek šťastný v danom momente alebo človek nahnenvaný? S akou energiou bolo pripravované?

Kedysi sa pred jedlom a po jedle modliło. Jedli sa požehnávalo – aby nám prinieslo to, čo náš organizmus v danej chvíli najviac potrebuje. Je to krásny zvyk, ku ktorému sa môžeme kedykoľvek vrátiť. Pokojne v súkromí srdca každého z nás.

Dnes jeme len v rýchlosti a na základe inštinktov. Ale ambulancie lekárov sa plnia ľuďmi s hyperglykémiou, obezitou, pokazenými zubami, poškodenými nervami, autoimunitnými ochoreniami, ekzómami, zápchou, alergiami či hyperaktívnymi deťmi. Ako je to možné?

Prejedáme sa, no z hľadiska výživy hladujeme

Choroba je signálom, że sme sa odpojili – od jednej časti z nás. Že svoje telo nevyživujeme adekvátne. Máme bohato prestrené stoly, no z hladiska výživy hladujeme. Áno, na každú chorobu vpýva viacero faktorov – nielen to, čím živíme svoje telo, ale aj to, čím živíme svojho ducha, vplývajú na nás emócie, ale aj zdedené vzorce nášho rodu a v neposlednom rade prostredie – epigenetika.

Vráťme sa však k plným stolom, ktoré sú výživovo prázdne. Prijímame potraviny denaturované, priemyselne spracované, plné farbív, konzervantov, liekov, GMO. Ktoré pripravili mechanicky stroje a nie ľudia s láskou. Chýba im životná energia a životná iskra.

Život v potravinách

Myseleli ste niekedy nato, či potravina, ktorú jete má v sebe život alebo smrť? Čo je to život? Živé sú enzýmy, ktoré potraviny obsahujú, predovšetkým ide o ovocie, zeleninu, obilniny. Akonáhle sa potravina tepelne upraví, enzýmy sa strácajú. Čím dlhšie sa tepelne upravuje, pri čím vyššej teplote, tým je ich menej a menej. Takže potraviny pasterizované, homogenizované, denaturované sú vlastne bez reálneho života. Je to iba suchá potravina, nie výživná. Zoberte si obyčajné kukuričné denaturované dlhé chrumky, ktoré dávame jesť malým deťom. Pri polovici výrobcov netušíme či ide o GMO kukuricu alebo nie. V druhom rade denaturované chrumky vrátane množstva raňajkových cereálií, ktoré sa deklarujú v reKLAME ako zdravé vlastne žiaden život nie je. Polovica jogurtov na trhu nie je zo smotany a neobsahujú probiotiká (jedine umelo pridané), pretože ich základom je sušená srvátka. Stačí len čítať zloženie 🙂 Áno, súhlasím s vami, často je takými malými písmenkami, že ho ani je neviem poriadne prečítať.

Náhrady a zloženie potravy

Pri kúpe jedla sa zvyčajne riadim pravidlom, že nekupujeme potraviny, ktoré majú viac ako 3 zložky alebo potraviny, ktorý zložky nepoznám alebo sú ich názvy také dlhé, že ich ani neviem prečítať. Raz som videla skvelý dokument, kde zobrali do laboratória chutné keksíky. Rozobrali na drobné, z čoho sa vlastne skladajú. Okrem múky tam bolo asi 15 ďalších fľaštičiek ťažko indentifikovateľných komponentov pre bežného spotrebiteľa. Chemik dušou by sa v tom určite vyžíval. A tak z 15 ampuliek s rôzynmi práškami upiekli skvelé keksíky, naozaj vraj chutili úžasne. Chemický zázrak, z ktorého je chutná maškrta. Mám rada sladké a radšej si počkám na dobrý koláč od mojej sestry 🙂

Buďme bdelí aj k náhradám v potravinách. Často v jogrutoch nájdete namiesto smotany spomínanú srvátku. Maslo sa nahradí margarínom. V párkach je viac múky ako mäsa.

Sezónnosť

Kedysi sme okolo domu vysádzali tuje. Potom nám cez leto vyschli. Potom sme vysadili ďalšie a tie zase vyschli. Dnes to vnímam (so súcitom k tým tujkám) ako dar, pretože vďaka tomu, sme sa rozhodli vysadiť plot, ktorý nás živí. Namiesto okrasných prvkov sme zaradili čo najviac kríkov, ktoré prinášajú nejakú užítok – či už je to levanduľový plot, alebo muchovník, orgován, ríbezle či vinič. Ako to súvisí so sezónnosťou? Ideálne je jesť práve to, čo nám dané ročné obdobie ponúka. Vyhneme sa tak ovociu a zelenine, ktoré sú dovážané z veľkej diaľky.

No a keď si doma namiesto okrasnej záhrady spravíte vyživujúcu záhradu, tak od neskorej jary do neskorej jesene máte stále čo aj s deťmi pojedať :-). Milujem keď začneme sezónu muchovníkom, jahodami, potom prídu maliny, reďkovka, ríbezle, josta, pomedzi to kopa byliniek, levanduľa, potom marhule, broskyne, jabĺčka, rajčiny, uhorky, paprika, cibuľka, cuketa, mrkva, petržlen, cvikla, tekvice.

Viete, ja neotročím v záhrade. Nemáme vždy z daného ovocia či zeleniny za vagón, vždy tak, akorát 🙂 a to nám stačí. Tento rok chcem vyskúšať zimný záhon, tak som sama zvedavá. Ak ma sledujete na Instagrame ako @zime_stastne, tam nájdete veľa videí z našej perma divej záhradky, tak ak vás táto téma zaujíma, nech sa páči, inšpirujte sa.

Ešte k sezónnosti – aby ste nemali pocit, že my sme dokonalí. Aj my si dáme radi exotické ovocie, alebo v zime rajčiny. No snažíme sa to tak nejako s mierou a myslieť na to, aby sezónne potraviny boli gro nášho jedálnička.

Cukor – výživa a psychika

Cukor je taká veľká téma, že neviem, či mu stačí odsek v tomto článku 🙂 :-). Minimálne vás odkážem na film The sugar. Jednoducho ide o závislosť a to neviem či sa mám smiať alebo plakať, hlavne keď sa pozriem na deti. Ako si šesťročné deti popíjajú presladené nápoje z plechoviek, populárne ranné kakaové mliečko, či si dávajú „zdravé“ mliečne snacky alebo úžasné chrumkavé „zdravé“ ranné rozprávkové cereálie.

Sama cukor milujem a preto viem o čom hovorím. Ranné kakavkové mliečko má na 100 gramov 78 gramov cukru. „Zdravá“ ovsená kaša s jabłkami a škoricou na 100 gramcov 23 gramcov cukru – čo je takmer 5 kociek (pričom cukor je druhou najväčšou položkou v zložení a vy si myslíte, že jete super zdravú kašu a ešte k tomu ako dobre chutí :-)). Zdravé ovocné lízatko s vitamínmi má na 100 gramov 90 gramov cukru. Mňamkové známe cukríky, ktoré majú až 30 % ovocia ukrývajú na 100 gramov 57 gramov cukru, čiže ak spapáte tento malý balík, dáte si vlastne 11 kociek cukru…..Zmrzliny, nanuky, snack tyčinky…..zarážajúce je to,

Alternative Skittles z nemenovaného reťazca je asi top topov – čistý cukor – 30 kociek cukru keď spapáte balík cukríkov. Trošku mi je do plaču, keď si spomeniem, koľko som sa ich najedla. A gumoví medvedíkovia??? Sú predsa zdraví na kĺby …ibaže hrsť medvedíkov má toľko cukru ako 10 kociek.

Potom som sa čudovala, prečo som hneď ráno tak veľmi unavená, keď som si dala „zdravé“ cereálie. Prečo sa objavili vnútorné zápaly v tela, svrbenie pokožky, afty v puse, ale aj časté zápaly močových ciest a pálenie očí a citlivosť na slnko.  Veľa cukru, veľa kvasiniek.

A teraz si prestavte, čo takéto mega dávky cukru spravia s malým detským organizmom? To je iná zdravotná nálož! Nemožno sa čudovať, že z prebytku cukru a energie sú deti potom ako nabité energiou.

Svoj vzťah k cukru som prestavala. Od úplných základov. Dokonca som zistilia, že čím som mala organizmus viac prekyslený, tým som viac túžila po cukre a po káve. Keď som vydržala bez cukru a zdravšie jedla – chuť na cukor a kávu zmizla.

Prosím, ak si aj devastujete svoje zdravie akokoľvek, myslite aspoň na vaše deti, na vaše vnúčatá. Nie je dobrá mama, teta alebo babka, ktorá má vždy po ruke niečo sladkého, ale tá, ktorá má po ruke božtek a objatie.

Prečo je v ovocí a zelenine menej vitamínov ako kedysi?

Možno sa čudujete, prečo máte stále nedostatok, keď jete veľa zeleniny a ovocia. Dôvodom môže byť to, že kupujete ovocie a zeleniny zo zdrojov, ktoré hospodária s pôdou, kde sú vyčerpané živiny. Je to jednoducho tak, už si presne nespomínam na názov výskumu, ktorý porovnával koľko vitamínov bolo v ovocí pred 40 rokmi a koľko teraz – žiaľ teraz je to len zlomok. Tak im skúsme minimálne venovať svoju pozornosť – a predstaviť si, že nám prinášajú to najlepšie, čo potrebujeme. Už dnes existujú seriózne výskumy, že ak rastlinám venujeme vedomú pozornosť a lásku, darí sa im lepšie. Zaujímavé výsledky takýchto pokusov energetickej medicíny nájdete aj v knižke Pamäťový kód od PhD, ND Alexandra Loyda. Takže nie je na čo čakať.

2 základné atribúty potravy – čerstvosť a celistvosť

Najlepšia strava je živá strava – plná enzýmov, ktoré znamenajú život. Čím dlhšie ju varíme, tým viac enzýmov zabijeme a strava sa stáva mŕtvou. Preto je najlepšie ovocie čerstvé a zelenina mierne udusená (je tak ľahšie stráviteľná), ideálne na pare. Čerstvé – dusené – varené – zavárané a smažené. Takto by sme mohli označiť malú stupnicu živej potravy.

S tým súvisí aj uskladnenie úrody. Ako ju uskladniť, aby nestrácala svoju hodnotu? Ideálne je uskladniť v pivnici, alebo usušiť. Ak nie, môžeme aj konzervovať. Nie je to síce najvhodnešie, ale svet sa nezrúti. Veď koľko zaváranín za rok zjete? Ak ich varíte 10 minút na 80 stupňov, veľa života v nich asi nezostane, ale budiž. Aj naše deti milujú domáce zavárané uhorky, cviklu a marhule.

Tekvice vydržia v dobrej pivnici niekoľko mesiacov. Ako som však písala, my by sme chceli vyskúšať zimný záhon, pretože časť zeleniny vydrží pri správne starostlivosti aj v zime, tak sa teším. Minimálne doteraz – mne lenivej záhradkárke vydržala mrkva a petržlen, keď som ju nestihla zo zeme vybrať 🙂 🙂

Pivnicu nemáme. Ak nám zostane prebytok z urody, skúsime to, čo robili naši predkovia – vyhĺbiť jamu, prikryť ju a nechať tam vetranie. Pomôžeme si, ako sa dá.

Poznatok o celistvosti potravy som nadobudla pred nejakým časom. Čím pôvodnejší a celistvejší tvar má potravina, tým má v sebe väčšiu energiu – tchi. Takže celé zrno má najväčšiu energiu a prínos pre nás, vložky (nakrájané zrno) má menšiu energiu a múka (aj z ryže, pšenice……aj z ostatných zŕn) má najnižšiu výživovú hodnotu pre nás.

Tento poznatok ma viedol k tomu, že som kaše, ktoré som zvykla variť zamenila za vločky a varila som kaše z nich. Ku kašiam z rozomletých zŕn na múku sa uchyľujem, len keď prudko nestíham.

Rovnako je to aj s iným druhom potravín – napr. obľúbené výživy – je to vlastne rozvarené a pomixované ovocie. Hodnota a život vo výžive sa nedá porovnať s čerstvým ovocím. Naprik tomu nimi hromadne kŕmime deti od útleho veku. Takže, ak výživu – len výnimočne a hlavne po nej vypláchnuť pusu čistou vodou, lebo zanáša zuby. Ale nikdy ju neklaďme na uroveň čerstvého a chrumkavého ovocia.

Je vegánstvo zdravé?

Rozumiem ľuďom, ktorí nejedia mäso (vegetariánom) a rozumiem aj tým, ktorí nejedia žiadne výrobky živočíšneho pôvodu (vegánom). Otázkou je, či ich nejete preto, že z etického hľadiska nesúhlasíte s hromadným a neľudským chovom zvierat, ktorý je spojený s veľkým utrpením. Alebo ich nejete preto, že jednoducho vám živočíšne výrobky nechutia.

Len je fajn myslieť, že veľké množstvo rastlinných alternatív predstavujú výrobky spracovateľského priemyslu s množstvom éčok (málokedy nájdete vegánsky produkt z bio surovín a navyše s minimom zložiek), ktoré sú navyše vyrobené z rastlín z priemyselného poľnohospodárstva, pestované s veľkým množstvom hnojiva a chémie.

Myslím, že veľkým koroporáciám je to jedno. Nechcú spotrebitelia mäso? Tak im vyrobme tisíc náhrad mäsa, aby boli spokojní. Ale celé je to o ničom inom. Je to o tom, aby sme hľadali cestu, ktorá je zdravá a udržateľná. Lebo mäso z domácej sliepky môže mať pre naše telo lepšiu hodnotu ako rastlinná párka, ktorú kúpite v obchode.

Burina sú dary

Keďže som sa až priveľmi rozpísala, už len na záver k burinám. Možno sa pýtate, ako súvisia s výživou. V prvom rade skúsme zmeniť pohľad na vec. Príroda je taká múdra, že nám posiela to, čo práve potrebujeme. Čiže ak vám rastie všade myší chovstík, pravdepodobne potrebujete liečiť svoje ženstvo :-). Už naši predkovia vedeli, že aké rastliny sa im objavili na dvore, také spotrebovávali. Ako je to možné? Na svojom dvore zanechávate odtlačky svojho tela a svojej energie. Kedysi bola na každom dvore, či v záhrade latrína. Domáci tam chodili na toaletu a keď zem nasala ich výlučky, vyrástli tam byliny, ktoré danému človeku prinášali to, čo mu v tele chýbalo.

Aj to je dôvod, prečo keď sadíme semienka, tak ich popľujeme. Odovzdáme im našu DNA, aby nám priniesli plody v čo najvhodnejšom zložení pre naše zdravie. Burinou sme označili rastliny, pretože sme sa od ich múdrosti odpojili. Stratili sme vzácnu niť spojenia so Zemou. Naše vedomie akoby zaspalo a keď sa prebudíte, zistíte, že všetko má svoj zmysel, že všetko sú dary, len sa na to pozeráme z nesprávneho uhla pohľadu.

„Burina“ mrlík má viac vitamínu ako špenát, burinou je v záhradách šalvia, skorocel, ale aj palina a hviedznik – magické byliny na vydymovanie a očistu. Zabudnime na uhladené trávniky a mŕvte záhrady, dajme priestor vášni, divokosti a prírode.

Došli ste až na koniec? Možno sa pýtate, prečo na titulnej fotke sú ruže. Sú to ruže z našej záhrady pestované s láskou, prijímajúce mnoho slnka. A ja si k nimm privoniavam, pretože milujem ich vôňu. Ruže sú symbolom lásky a ja vnímam výživu ako nástroj lásky – k sebe samému. Ak sa dostatočne milujem, záleží mi na tom, aby som svoje telo aj ducha vyživovala čo najviac – vhodnou potravou, vhodným prostredím, ale aj vhodnými vzťahmi. A rovnako je to aj s výživou našich detí. Láska je základ všetkého, ak konáme v jej energii, sme šťastní.