Ako sme rozprávku privolali k nám do lesa

Milí priatelia, viete čo je na obrázku?

Teraz ste sa zahľadeli a rozmýšľate…….zopár šišiek, kôra stromu, nejaké vetvičky. Čo to asi je???

Neviete? Zapojte trošku svoju fantáziu a otvorte vaše detské oči. Je to predsa domček pre škriatka. Áno, rozumiete správne – domček pre škriatka. Snažili sme sa ho s Hankou postaviť najlepšie ako sme vedeli.

Inšpirovali sme sa krásnou rozprávkou o elfke Andromede a škriatkovi. Čítali sme si ju večer pred spaním. Keď sme prišli na druhý deň do nášho mini lesíka vravím dcérke: „Pamätáš Hani na toho včerajšieho škriatka? Bývali v takých maličkých domčekoch, do ktorých sa Andromeda nezmestila. Čo keby sme tomu škriatkovi postavili domček aj u nás v parku? Určite sem potom príde pozrieť, ako sa tu máme. Lebo keď sa nebude mať kde schovať, nebude chcieť prísť.“

A tak sme sa pustili do práce! Nazbierali sme šišky, kôru a rôzne vetvičky. Z borovicového ihličia sme spravili strechu, ktorá stála na šiškových stĺpikoch. Architektúra lepšia ako grécka. Postieľku sme mu vystlali kôrou stromov a domček bol na svete. Tak sme sa spolu tešili, že škriatok môže prísť aj k nám.

Milí priatelia, žite svetom prírody. Starajte sa o bytosti tohto sveta s láskou. Ukazujte deťom, ako sa môžu s nimi spájať a starať o ne. Ako fungujú liečivé kamene alebo sa medituje. Nezabíjate v nich fantáziu a lásku k tomuto čarovnému svetu. Naopak, ak ich budete v tom podporovať, ich svet bude oveľa bohatší. Naučia sa, že sa o bytosti prírody aj o Matku Zem majú starať a majú ich mať v úcte. Je to jedno, že škriatok je malý a možno má dlhé nechty či bradu po zem. Je jedno, že elfka Andromeda sa nechce česať a na vlasoch má dred :-). Že je chudá a vysoká a má špicaté uší. Každý sme predsa nejakí.

Ak ale v srdci nosíme lásku a pochopenie, a náš svet bude na náš obraz, potom bude naozaj krásnym miestom pre život. 🙂

Foto: vlastný archív