Prečo rozprávky liečia detskú aj rodičovskú dušu?

Hovorí sa, že rozprávky nie sú pre deti, ale na prebudenie nás dospelých. Ja si myslím, že sú tu pre dušu ako takú. Vkladajú do nej obrazy, ktoré ju doslova môžu liečiť. Pripomínajú nám staré múdre poznania, na ktoré sme dávno zabudli. Poznania, ktoré vlievajú do nás drahocennú životnú iskru. Rovnako jej slová vedia dať rodičovskej i detskej duši nádej, ukázať je ako môže vyriešiť svoj problém alebo ju povzbudiť. Pretože slová, rovnako ako obrazy, sú liečivé.

Priznám sa, že pokým som nemala deti, som sa tým nikdy nezaoberala. Brala som ich skôr ako nástroj, ktorý učí deti rozoznávať medzi dobrom a zlom, vyvolávať poslušnosť a v niektorých prípadoch aj strach. Áno, dobre čítate – strach.

Rozprávky pre dušu

Kedysi neboli písané rozprávky, ale rozprávali sa ústne (možno aj z toho pramení ich názov) z generácie na generáciu. Radomil Hradil vo svojej knižke Klíč k pohádkám zachádza oveľa hlbšie, ako je bežná interpretácia rozprávok. Hovorí o tom, že pôvodné rozprávky tu zanechali jasnozriví ľudia ako odkazy starej pravdy skrytej v obrazoch.

Napríklad vlk, ktorý chcel zožrať tri prasiatka, prichádza k domčeku trikrát a domček je zakaždým iný. Vždy je o niečo pevnejší a odolnejší. Tak sa dostávame k jadru veci. Ide o obraz osobnostného vývoja človeka či vývoja ľudskej duše. Opakovanie scény poukazuje na to, že stále je to tá istá duša, ktorá prechádza určitými vývojovými etapami. Keď zožerie vlk prvé dve prasiatka (ako je to v pôvodnej verzii), nemusíme smútiť, boli to len isté etapy vývoja a ten pokračuje až kým prasiatko nepochopí, že domček treba postaviť inak, z iného materiálu. Rovnako je to aj s našim životom a vnútorným pochopením toho, čo je v skutočnosti dôležité.

Temný les symbolizuje náš život a úskalia, ktoré nám prináša. Hlavnou postavou je naša duša a „negatívna“ postava môže byť napríklad naše ego. Jediný problém vidím v tom, že za tie dlhé stáročia sa pôvodný príbeh starých rozprávok často úplne zmenil. A význam obrazov, ktoré boli do príbehov vložené sa potom kamsi stratil.

Rozprávky nemajú vyvolávať strach

Čo je však dôležité? Rozprávky nemajú v deťoch vyvolávať strach. Možno sa mnoho detí po prečítaní upravenej a modernej rozprávky o vlkovi a prasiatkach obáva, že ak nebudú dostatočne usilovné a pracovité, stane sa im niečo zlé. Ale nik sa nestane usilovný a pracovitý, nik nebude zušľachťovať svoju dušu zo strachu a obavy, že sa mu stane niečo nepekné.

Motívom byť lepší nám musí byť niečo iné ako strach – LÁSKA. Pracovitosť, usilovnosť a čestnosť môžu vyvierať len z lásky….k práci, k životu, k aktivitám, k druhým.

Rozprávky však môžu pomáhať a liečiť

Ak odhliadneme od rozprávok, ktoré naše deti strašia, rozprávky ako také dokážu pomáhať. Sú účinnou terapeutickou cestou. Dokonca sú jedným zo základných stavebných prvkov, ktoré utvárajú našu psychiku a podieľajú sa na tvorbe našej osobnosti. Ako píše Marek Herman, uznávaný český pedagóg a lektor so špecializáciou na deti do 6 rokov, vo svojej knižke Najděte si svého Marťana, vďaka rozprávkam si tvoríme vnútorné definície pojmov ako je dôvera, pocit bezpečia, láska, emócie, citlivosť a fantázia. Na základe jednoduchých príbehov pomáhajú deťom často nájsť riešenia ich problémov. Stačí len dostať príklad toho, čo môžu zmeniť a ako to spraviť inak.

Naše rozprávky spájajú deti s prírodou 

Práve toto bol motív písania našich Kryštálových rozprávok. Cítila som, že deti v dnešnom svete akoby stratili puto a napojenie na prírodu. Ale my sme jej neoddeliteľnou súčasťou, nemôžeme žiť bez nej. Prečo je to tak? My rodičia sme veľmi rozlietaní a naše deti vhupli do tohto kolobehu bez toho, či chceli alebo nie. Ale aj my sme sa od prírody odpojili. Ruku na srdce – kedy ste sa naposledy na jeseň utíšili, lebo je to čas pokoja, kedy máme vstupovať do seba a prehodnocovať svoj život. Kedy ste zaznamenali, že náš ľudský život je vlastne rovnaký ako kolobeh v prírode? Ak ste si to ešte nevšimli, mrknite na moje video. 

Kolobeh v prírode je ako náš ľudský život

Všetko má svoje cykly – príroda aj náš život. Čo sa deje vo veľkom, deje sa aj v malom, v našom živote a v našej duši. A práve o tomto v našich Kryštálových rozprávkach deťom rozprávame a pripomíname im toto dávne tajomstvo,  na ktoré už väčšina ľudí zabudla. Na jar sa prebúdzame rovnako ako príroda, po tuhej zime, je dôležitá očista. Potom prichádza leto, kedy má príroda najviac sily a tá vchádza do plodov, ktoré sa tvoria a dozrievajú. Tak isto aj my máme najviac sily, dni sú najdlhšie a svetla na zemi je najviac. Potom zase prichádza jeseň, čas pokoja, kedy sa máme utíšiť a ponoriť do seba. Vonku je chladnejšie, všetko usychá a stromy sa zbavujú tohtoročných listov. Tak by sme sa aj my mali zbaviť toho starého a nepotrebného, čo nás ťaží. Až prichádza zima, kedy sa úplne zastavíme a sme rovnako ako príroda ponorení v najväčšej tme, aby sa mohlo zrodiť naše vnútorné svetlo. Aby sme mohli objaviť a uvedomiť si naše Vedomie, ktoré je v nás od počiatku, naše spojenie sa so Zdrojom. Len keď sa utíšime a zahĺbime do seba, do tmy, a zbavíme sa starých vzorcov a návykov, dokážeme uvidieť svoje Svetlo. A o tom sú Vianoce.

Kryštálové rozprávky sme písali s láskou, aby nám všetkým pripomenuli to, čo dávno vieme, len sme na to v rýchlosti dní akosi zabudli. Nielen o spojení prírody a duše, ale aj o prírodných bytostiach a slávnostiach, ktoré sú súčasťou nášho života už od dávnoveku. Aby aj naše deti vedeli, prečo sa na jar pálila Morena, prečo sa v máji čistili studničky, prečo sa robili v lete Jánske slávnosti, po lete dožinky a pred zimou bol zase čas adventu a potom sa slávili vianočné sviatky. A hlavne, aby sme nezabúdali na to, že od prírody dostávame obrovské dary – liečivé byliny a zemské kryštály. Príbehy v knižke nám pripomínajú, ako môžeme tieto dary zužitkovávať.

Vymeňte aj vy rozprávky v televízii za knižky

Možno sa v duchu pýtate, či je to naozaj taký rozdiel a či to má zmysel vymeniť rozprávky v televízii za knižky.

Určite áno. Už dnes psychológovia tvrdia, že čítanie rozprávok s deťmi je veľmi dôležité. Nielen preto, že strávite spolu s deťmi krásny a hodnotný čas, ale aj preto, že v rozprávke si predstavia obrazy len do takej miery, ako im to ich detský mozog dovolí. Ale keď ich pozerajú v televízore, obrazy im podsúvajú vlastne dospelí tvorcovia. Často vidia veci, ktoré ich detský mozog ešte nevie spracovať. Ak si napríklad prečítajú, že vlk Karkulku zje, predstavia si to len do takej miery, ktorá im neublíži. V televízore ich však môže vystrašiť obraz krutého zožratia dievčatka, tak, ako to vymyslel dospelý tvorca.

Dieťa často posadíme pred televízor a vôbec nevieme, čo sa v rozprávkach, ktoré pozerajú deje. Nevšimneme si, že hlavná postava trieska druhé po hlave alebo že zabije vtáčika a zje ho akoby sa nič nestalo. Aké obrazy to v našich deťoch zanecháva? To, čo vidia, budú brať ako samozrejmosť.

Nezabúdajme na to, že deti do 7 rokov sa učia takmer výhradne napodobňovaním a do toho spadajú aj rozprávky. Ak bude kocúr Tom myšiaka Jerryho búchať po hlave, pár dňoch to bude pravdepodobne napodobňovať aj vaše dieťa. Rovnako deti opakujú fajčenie po vlkovi z rozprávky Vlk a zajac. Vonku si odtrhnú trávu a fajčia. Že je to len tak a smejete sa? Ale takto sa predsa v našich deťoch ukladajú isté vzorce, ktoré môžu niekedy neskôr vyplávať na povrch a napríklad fajčenie bude pre nich v pohode. Všetko je len o našom postoji :-).

Spoločné čítanie je dôležité, ale aj náročnejšie. Musíme si na to my dospelí urobiť čas. No ide tu o naše deti, o našu budúcnosť. Každá investovaná minúta sa nám vráti. Verím v to.

Rozprávka môže zachrániť náš svet

Tak to cítim, že rozprávky majú obrovskú silu, že môžu zachrániť náš svet, práve vďaka tomu, že ich deti čítajú spolu s rodičmi. Tak ich obrazy môžu pôsobiť na duše malých aj veľkých. Teším sa aj tomu, že už o pár mesiacov uzrie svetlo sveta naša ďalšia rozprávková knižka Čarovná cesta. Bude to liečivá knižka o sile odpustenia, vďačnosti, lásky a vedomej pozornosti. Prináša príbeh malého vĺčika samotára, ktorý už viac nechce byť sám, a tak sa vydáva na druhú stranu lesa, kde žije svorka vlkov. Spoločnosť mu robí múdra a láskavá víla Amélia. Vĺčikova cesta je zároveň cestou premeny jeho duše, vďaka ktorej sa stane šťastným.